Zahraničné spojenectvá Kollára sú úplne v rozpore s tým, pod čo sa jeho strana podpísala, hovorí politológ

Igor Matovič, Richard Sulík, Boris Kollár a Andrej Kiska (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Politológ a šéf spoločnosti Communications & Campaigns Martin Urmanič sa v rozhovore pre Denník S bližšie pozrel na súčasnú politickú situáciu po parlamentných voľbách. Terajšia koronakríza zatienila skoro všetky ostatné diania, avšak postupne sa začína pozornosť opäť upriamovať na politickú scénu – napríklad blížiacu sa voľbu nového predsedu strany Smer-SD alebo osudy mimoparlamentných subjektov.

Ako slobodne prebehne v Smere voľba predsedu? Do akej miery platí kritika, že predsedom bude ten, koho určí Fico?

Každá strana má svoje vnútorne mechanizmy na voľbu delegátov a následne na voľbu predsedu a členov vedenia. Ak doteraz nikto nespochybnil mieru slobodnej voľby v Smere a ak nedošlo k zmene vnútorných pravidiel, tak nevidím dôvod na ‘obavy’ o slobodu voľby šéfa Smeru. Je to ale koniec koncov ich vnútorná záležitosť a ich vnútorne pomery, ako sa bude tvoriť celé nové vedenie. Iné strany s nízkym počtom členov, majú podľa môjho názoru nižšiu mieru demokratického výberu. Čim viac členov, tým viac stupňov delegovania a tým aj viac názorov. 

Keby došlo k rozdeleniu Smeru na Pellegriniho a Ficov Smer, ktorá z týchto dvoch strán by mala vyšší voličský potenciál, resp. vyššie volebné preferencie?

Pre túto chvíľu je to hypotetická otázka nakoľko k žiadnemu rozdeleniu nedošlo. Čo je zrejmé, je to, že jedna skupina prezentuje ešte donedávna osvedčený model silného predsedu a druhá sa promuje ako generácia pragmatických a skúsených politikov. Čo je voličom Smeru bližšie nie je jednoduché povedať, keďže doteraz sa nemuseli rozhodovať či Fico alebo Pellegrini. Proste ich mali oboch pod jednou značkou a volili každý toho svojho. 

Pred voľbami sa zdalo, že SaS je najprirodzenejší spojenec Oľano. Ako si vysvetľujete, že sa z nich stala čierna ovca koalície a Matovič má najväčší problém práve s nimi?

Pred voľbami sa všeličo zdalo inak. Aj preferencie OĽaNO. Po nečakanom vysokom percente podpory vo voľbách prirodzene narástli Matovičovi krídla a s tým aj chuť premeniť volebný zisk na politickú silu. Na druhej strane Sulik je svojská osobnosť a jeho názory sú často vyhranené. Netvrdím, že je to zlé, ale pri vzťahu s veľmi podobným typom človeka, mám tým na mysli premiéra, ktorý získal násobne viac voličských hlasov, to nefunguje.

Evidujem však trochu nevyrovnanosť vo vyjadreniach Matoviča a v jeho skutkoch. Verbálne (a na fejsbuku písomne) opakovane vyzýva šéfa SaS, aby mu nepodrážal nohy a nerozbíjal koalíciu, na strane druhej sám koná tak, že na pohode Richardovi Sulikovi nepridáva.

Martin Urmanič (Zdroj: MU)

Napriek Kollárovi vo vláde, ktorý je spojencom Salviniho či Le Penovej a ktorý sa tvrdo vyjadroval napríklad proti nelegálnej migrácii, tak zatiaľ vládna koalícia presadzuje vcelku prounijnú a liberálnu politiku. Ako si to vysvetľujete, že Kollár neprotestoval proti nastavenej zahraničnej politike vlády?

Toto je otázka, ktorú si kladiem aj ja. Zahraničné stranícke spojenectvá Sme Rodina sú úplne v rozpore s tým, pod čo sa jeho strana v oblasti medzinárodnej orientácie Slovenska podpísala. Môže to mať rôzne dôvody, ale asi ten najmarkantnejší bude ten, že Boris Kollár začal k politike pristupovať ako chladnokrvný pragmatik. Dôkazom je aj to, že pre seba osobne nevzal žiadne ministerstvo, ale zotrval v parlamente. 

Môžeme očakávať spájanie sa progresívcov a Za ľudí, popr. znovu so Spolu?

Osobne cítim zo strany Andreja Kisku istú nedôveru v model spájania sa. On celkovo akoby nerád spolupracoval. Pamätáme si jeho ‘tanečky’ pri podpise predvolebnej dohody o neútočení, rovnako naťahovanie času s odpoveďou, či Za ľudí vstúpi alebo nevstúpi do vládnej koalície. Na druhej strane, táto trojica strán si svojimi aktuálnymi preferenciami doslova pýta hľadanie nejakej formy kooperácie. Pokiaľ si však nevyjasnia vzájomne silové pozície, úlohy jednotlivých predstaviteľov týchto troch strán a koniec-koncov aj obsah svojej politiky, nič zo spájania nebude.   

Na predvolebnej scéne to vyzerá na lízanie si rán. Ktoré subjekty by mohli teoreticky vstať z popola?

Voľby a ich výsledky všeličo ukázali a naznačili. Strany, ktoré prepadli sa okrem poďakovania voličom zatiaľ nezmohli na výraznejšiu reakciu. A príležitosti sa im už ponúkalo niekoľko. Niektoré z nich prišli o predsedu, niektoré vôbec nekomunikujú. Neznamená to, že vo vnútri neprebiehajú ich interné procesy, ale málokto o nich vie a v čase internetového šírenia informácií je týždeň bez mediálneho výstupu veľa, nie to viac ako 2 mesiace.

Poviem to takto: tie strany, ktoré pochopia, že im už ‘beží’ volebná kampaň pre ďalšie parlamentné voľby, majú šancu preraziť a opäť získať potrebnú podporu voličov. Ale to si vyžaduje permanentnú, strategicky dobre nastavenú a v realite ešte lepšie prevedenú komunikačnú stratégiu založenú na skutočnom poznaní cieľových skupín. Nie len na osobnom pocite “toto by mohlo fungovať“.

— JOR/STE

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...