Konšpirátori.sk: Baránek si protirečí, sám bol v komisii. Porovnávať to je politická materská škola, reaguje analytik

Ján Baránek (Zdroj: youtube.com)

Populárny politický analytik a šéf agentúry Polis Ján Baránek sa pre komentovanie práce portálu Konšpirátori.sk dostal do sporu s jeho predstaviteľmi. V rozhovore, ktorý vznikol aj na margo sporu Denníka S s týmto projektom, hovoril napríklad o boľševických metódach či neprijateľnosti takejto činnosti v demokratickej spoločnosti. Pavol Hardoš z konšpirátorov.sk sa voči týmto tvrdeniam ohradil a podotkol, že v podobnej komisii, akú majú na hodnotenie projektov zriadenú oni, pôsobil aj sám Baránek. Ten v ďalšej odpovedi okrem iného kontruje tým, že porovnávať tieto dve veci je učivo politickej materskej školy.

Denník S sa pred niekoľkými týždňami dostal do sporu s občianskym združením Konšpirátori.sk súvisiacim s naším zaradením na zoznam neodporúčaných webov. Viac sa o ňom môžete dočítať tu.

Tieto nezhody ale vyvolali aj sekundárny konflikt medzi politickým analytikom Jánom Baránekom, ktorý ich metódy okomentoval v rozhovore pre náš portál, a zástupcami spomenutého projektu, konkrétne s vysokoškolským pedagógom Pavlom Hardošom.

Baránek o projekte Konšpirátori.sk povedal, že ide o „vyslovene boľševický projekt“ a metódy jeho predstaviteľov sú v demokratickej spoločnosti podľa neho „neprijateľné“.

Analytik sa ďalej nechal počuť, že ide o samozvanú skupinu a dotknutým subjektom by odporúčal obrátiť sa na súd. Ja som toto zažil za komunistov, keď ma kovaní ŠtBáci poučovali, čo je a čo nie je správny názor,“ povedal tiež.

Pri ich činnosti vraj hrozí ideologické vydieranie a projekt môže slúžiť aj na odstránenie konkurencie. Baránek totiž prízvukoval, že v hodnotiacej komisii portálu figurujú aj aktívni novinári. Podľa neho by sa možno dalo hovoriť aj o pokračovaní „kultúrnej vojny s konzervativizmom“.

„…Oni tvrdia, že im ide o to, aby sa niektoré značky nekompromitovali kupovaním reklamného priestoru na konšpiračných stránkach. No, keby ušetrené peniaze išli na onkológiu, alebo hladujúcim do Afriky a pod, veril by som im,“ zaznelo tiež.

Konšpirátori.sk: Baránek si protirečí, sám bol v komisii

K Baránkovým úsudkom sa vzápätí vyjadril spomenutý zástupca stránky Konšpirátori.sk Hardoš: „Je to majstrovský kus, lebo na krátkom priestore si protirečí spôsobom, že by snáď aj redaktora mohlo trknúť, že hoplá. Ale nie. Hlavné sú silné hodnotiace slová. Sme boľševici, samozvanci a nerozumieme konšpiráciám.“

Podľa Hardoša si Baránek pri ich hodnotení v mnohom protirečí, napríklad keď hovorí o tom, že nie sú štátom uznaná skupina, len partia samozvancov, aby im potom vyčítal boľševické metódy.

„Baránek tu vraví, že sám bol členom (predsedom!) odbornej komisie vyhodnocujúcej prácu médií, v zahraničí citovanej a rešpektovanej, ale že mali problém s rôznymi samozvancami,“ pokračuje na margo jeho členstva v komisii Slovenského syndikátu novinárov v 90. rokoch.

„Nášmu projektu tiež neverí, lebo peniaze, ktoré ušetríme firmám, ktoré sa rozhodnú nedávať reklamy na pochybné weby, nejdú na onkológiu alebo do Afriky. Ak vám je jasný súvis tohto konštatovania o dôveryhodnosti s podmienkou charitatívnosti snaženia, a ako to celé súvisí s cenou ryže v Barme, rád si túto odbočku nechám vysvetliť,“ hovorí Hardoš.

Baránek má ale podľa neho pravdu v tom, že sú len zhluk ľudí a dodáva, že majú vlastnú reputáciu a kritériá, vďaka ktorým poskytujú hodnotenia spravodajských portálom tým ľuďom, ktorí o to majú záujem. Všetko ostatné je vraj len „ritebôl pochybných existencií“.

Baránek: Porovnávať to, je učivo materskej politickej školy

O reakciu na túto ostrú Hardošovu kritiku sme opäť požiadali aj Jána Baráneka, jeho odpovede a naše otázky uvádzame v plnom znení:

Pavol Hardoš z projektu Konšpirátori.sk argumentuje, že si protirečíte, keď vám vadí ich projekt a pritom ste sám bol členom odbornej komisie SSN vyhodnocujúcej prácu médií.

Keď tieto dve veci chce niekto porovnávať, tak to len dokazuje absolútnu nekompetentnosť v mediálnej oblasti. SSN (Slovenský syndikát novinárov) bol a je odborovou organizáciou novinárov a jeho existencia je odvodená z ústavy SR. Tým pádom aj mohol byť partnerom vláde pri relevantných rokovaniach.

Uvediem príklad. Nemôžete si založiť jednoducho občianske združenie a pasovať sa na to, že budete posudzovať napr. technický stav vozidiel. Na to sú STK, ktorých existencia je takisto odvodená z nejakého zákona. Ale môžete si samozrejme založiť OZ, ktoré bude združovať fanúšikov automobilizmu. Iný príklad – začnete posudzovať architektonickú kvalitu stavieb. Aj na to sú komisie, ktoré sú legitimizované napr. fakultami architektúry, a pod. Tu je rozdiel v samotnej podstate. To, čo som kritizoval, je tautológia – v tomto ponímaní sebalegitimizácia. Podľa našich zákonov máte právo zakladať OZ, ale samotná existencia OZ vám nezakladá ďalšie špecifické práva – napríklad, verejne posudzovať kvalitu médií a dokonca – odporúčať, kam investovať peniaze za reklamu a kam nie. Tam sa dostávate totiž už do konfliktu s občianskym zákonníkom alebo až trestným zákonom.

Vnášanie takýchto prvkov do systému zastupiteľskej demokracie len zvyšuje mieru entropie tohto systému. Ale to je prirodzené len pre systémy, ľudovo povedané také, o ktoré sa nestaráme, neudržiavame ich. My to musíme robiť úplne naopak. My musíme znižovať mieru entropie. Inak hrozí riziko anarchie. Tu je totiž jeden veľmi dôležitý moment. Ak vaša činnosť, ako arbitra, môže zasiahnuť do práv iného subjektu a poškodiť ho, môžu to robiť len subjekty, ktoré sú na to kvalifikované a legitimizované subjektmi, ktorých existencia je takisto odvodená zo zákona. Jednoducho OZ, ktoré si môžete založiť aj vy v redakcii na základe nejakej dobrovoľnosti, sa nemôže pasovať do takejto úlohy.

Ja ako člen predsedníctva SSN som zároveň bol aj predsedom komisie na ochranu novinárov, ktorá bola súčasťou SSN. Ďalej, my sme neposudzovali redakcie či kvalitu príspevkov, ale posudzovali sme konkrétne prípady porušovania slobody tlače, medzi iným aj zneužívanie, či „nadužívanie“ tejto slobody.

To zneužívanie mohlo byť napríklad v tom, že protistrana si vytvorila akože nejakú komisiu a dala po Slovensku nepohodlným novinárom titul „Osol Slovenska“, teda somár Slovenska. Takýto titul získal Michal Berko, ktorého nemali radi, získal som ho aj ja, lebo som bol protimečiarovská opozícia.

Takže porovnávať tieto dve veci, to je učivo materskej politickej školy.

Je možné ich zároveň nazývať bandou samozvancov, ktorá nie je legitimizovaná štátom a pritom im vyčítať boľševické metódy? Nevylučuje sa to?

Metódy a ich algoritmus predsa vôbec nemusia byť viazané na štát. To je snáď jasné. Boľševické metódy nemusí presadzovať len štát, v tomto prípade takéto metódy vo všeobecnosti spočívajú v tom, že začínajú ostrakizovať politických oponentov, začnú ich kriminalizovať, zosmiešňovať. Viete, ja som to zažil, že si začnú vymýšľať, uvádzať klamlivé argumenty či fakty. Toto robili boľševici, ja si to pamätám. Chodil som aj na výsluchy a hovorili mi, čo som urobil, aj keď som to neurobil.

A čo to tvrdenie, že im neveríte, lebo peniaze neušetria na onkológiu alebo Afriku?

To, že peniaze, ktoré akože ušetria týmto firmám nejdú na onkológiu alebo do Afriky, bolo z mojej strany trochu pejoratívne, príklad. Tým som chcel povedať, že mi to pripomína nejakú obchodnú vojnu. To je snaha o komerčné likvidovanie konkurencie. To je celé.

— Peter Števkov/Juraj Orolín/Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...