Konšpirátori.sk sú vyslovene boľševický projekt. Ich metódy sú v demokratickej spoločnosti neprijateľné, hovorí Baránek

Ján Baránek (Zdroj: Reprofoto Youtube/ appDay TV)

AKTUALIZOVANÝ ROZHOVOR Odporúčal by som Konšpirátorom.sk nech si naštudujú patričnú literatúru, lebo toto čo používajú, sú boľševické metódy. Ja som toto zažil za komunistov, keď ma kovaní ŠtBáci poučovali, čo je a čo nie je správny názor. Majiteľov pravdy sme tu mali 40 rokov a metódy, ktoré oni používajú, s tým, že v ich komisii sú dokonca aj aktívni novinári, sú absolútne neprijateľné v demokratickej spoločnosti, hovorí pre Denník S politický analytik Ján Baránek.

Článok bol aktualizovaný o vyjadrenie zástupcu dotknutého portálu konšpirátori.sk Pavla Hardoša a následné vyjadrenie Jána Baránka.

Portál Konšpirátori.sk zaradil Denník S na zoznam konšpiračných médií bez toho, aby poskytol príklad akejkoľvek dezinformácie, ktorá sa na našom webe nachádza. Členom poroty, ktorá nadpolovičnou väčšinou hlasovala za zaradenie Denníka S na zoznam, je aj novinár Denníka N Filip Struhárik, ktorý sa zároveň postaral o to, aby Facebook stiahol stránku Denníka S zo svojej platformy. Čo myslíte o tom, že takýto zoznam vôbec existuje?

Poviem vám asi niečo úplne iné, ako čakáte. Je úplne jedno či vás niekam zaradili alebo nie, pretože toto sú samozvanci, ktorí si v rámci konkurenčného, ale aj ideologického boja, vytvorili nejakú skupinu, kde sami seba – v ponímaní tradičnej logiky tautologicky, potvrdili, že oni sú tí praví a osvietení, ktorí majú právo rozhodovať, kto je tu konšpirátor a kto nie je.

Nie je to, ale nebezpečné, že niekto môže bez akýchkoľvek argumentov takto zaraďovať médiá na akýsi zoznam?

To už je ale záležitosť pre dotknuté subjekty a myslím, že tie by sa mali brániť trestným oznámením, lebo Konšpirátori.sk to nie je nijaká štátom legitimizovaná kontrolná skupina alebo niečo podobné. To je samozvaná skupina, ktorá si povedala, že ide na Slovensku klasifikovať, kto je a nie je konšpirátor. Pritom samotný pojem, čo je konšpiračná správa je veľmi zložitý, dynamický, obsahuje v sebe aj vektor času. Sú o ňom celé knihy.

Odporúčal by som Konšpirátorom.sk nech si naštudujú patričnú literatúru, lebo toto čo používajú, sú boľševické metódy. Ja som toto zažil za komunistov, keď ma kovaní ŠtBáci poučovali, čo je a čo nie je správny názor. Majiteľov pravdy sme tu mali 40 rokov a metódy, ktoré oni používajú, s tým, že v ich komisii sú dokonca aj aktívni novinári, sú absolútne neprijateľné v demokratickej spoločnosti. Keďže nemôžu vydávať zákony, tak to slúži ako chabý pokus o nejaký „náhubkový mechanizmus“ na odstránenie konkurencie. Čo je najhoršie, na odstránenie ideologickej konkurencie. Toto je vyslovene boľševický projekt.

Čo by ste v takejto situácii odporúčali?

Dotknutým odporúčam podať trestné oznámenie, pretože toto môže poškodzovať vaše obchodné záujmy, vašu povesť a tak ďalej. Toto je na trestné oznámenie a nie na to, aby ste vraveli: „Stiahnite nás z tej stránky“. Takáto komunikácia vôbec nie. Toto je na trestné oznámenie, pretože je tu skupina ľudí, ktorá samú seba zadefinovala ako arbitrov a hrozí, že verejne môže reálne poškodzovať záujmy a povesť okolia.

Okrem komunistov som podobné konanie zažil v časoch tzv. „mečiarizmu“. V tých rokoch som bol predsedom „Komisie na ochranu novinárov“ pri SSN. Každoročne sme vydávali „Správu o slobode slova a médií na Slovensku“. Tieto správy preberalo napr. aj CNN, Washington Post, BBC a pod. Paradoxne, aj vtedy v komisii, sme riešili podobné prípady. Aj druhá „mečiarovská“ strana totiž iniciatívne vytvárala takéto samozvané skupinky arbitrov a verejne hodnotila svojich oponentov. Marginalizovala, ostrakizovala a pod.

Toto mi pripadá veľmi podobné. Až na to, že oni tvrdia, že im ide o to, aby sa niektoré značky nekompromitovali kupovaním reklamného priestoru na konšpiračných stránkach. No, keby ušetrené peniaze išli na onkológiu, alebo hladujúcim do Afriky a pod, veril by som im. Z toho, čo viem, mám ale iný pocit, a ten mi evokuje, že tu ide možno o nekalé praktiky v obchodnej súťaži, možno o pokračovanie kultúrnej vojny s konzervativizmom, ale zaiste o snahy „patentovať si“ právo na jedinú správnu pravdu. Toto bolo v nacizme, fašizme, komunizme. Komu záleží na slobode a demokracii, nesmie sa s niečím podobným stotožniť, naopak. Ale to už je aj prípadne vec pre prokuratúru, resp. vyšetrovacie orgány. Nie som však právnik…

Ešte jednu vec ale musím dodať. Je asi reálne, že zadefinovali aj nejaké konšpiračné weby. Ale to sa skrátka takto robiť nemôže. Lebo tu nie je ošetrená najväčšia hrozba. Hrozba ideologicky motivovaného vydierania. A to už je ďaleko, ďaleko za hranicami. Pri Pchjongjangu.

Nemali by byť hodnotenia komisií Konšpiratori.sk aspoň verejne dostupné a podložené argumentmi?

Z toho, čo som povedal vyplýva, že nie. Viete, keď si Janíčko, Marienka a Ježibaba vytvoria komisiu a začnú posudzovať krasokorčuľovanie, mne je úplne jedno, aké kritéria si zadali. Lebo sú irelevantní. Je to skrátka nejaký zhluk ľudí, ktorí si povedali, že idú niečo hodnotiť. To tu dnes môže urobiť ktokoľvek.

Konšpirátori.sk: Baránek si protirečí, sám bol v komisii

K Baránkovým úsudkom sa po niekoľkých dňoch vyjadril spomenutý zástupca konšpirátorov.sk Hardoš nasledovne: Je to majstrovský kus, lebo na krátkom priestore si protirečí spôsobom, že by snáď aj redaktora mohlo trknúť, že hoplá. Ale nie. Hlavné sú silné hodnotiace slová. Sme boľševici, samozvanci a nerozumieme konšpiráciám.“

Podľa Hardoša si Baránek pri ich hodnotrní v mnohom protirečí, napríklad keď hovorí o tom že nie sú štátom uznaná skupina, len partia samozvancov, aby im potom vyčítal boľševické metódy.

„Baránek tu vraví, že sám bol členom (predsedom!) odbornej komisie vyhodnocujúcej prácu médií, v zahraničí citovanej a rešpektovanej, ale že mali problém s rôznymi samozvancami,“ pokračuje na margo jeho členstva v komisii Slovenského syndikátu novinárov v 90. rokoch.

„Nášmu projektu tiež neverí, lebo peniaze, ktoré ušetríme firmám, ktoré sa rozhodnú nedávať reklamy na pochybné weby, nejdú na onkológiu alebo do Afriky. Ak vám je jasný súvis tohto konštatovania o dôveryhodnosti s podmienkou charitatívnosti snaženia, a ako to celé súvisí s cenou ryže v Barme, rád si túto odbočku nechám vysvetliť,“ hovorí Hardoš.

Baránek má ale podľa neho pravdu v tom, že sú len zhluk ľudí a dodáva, že majú vlastnú reputáciu a kritériá, vďaka ktorým poskytujú hodnotenia spravodajských portálom tým ľuďom, ktorí o to majú záujem. Všetko ostatné je vraj len „ritebôl pochybných existencii“.

Baránek: Porovnávať to, je učivo materskej politickej školy

O reakciu na túto ostrú Hardošovu kritiku sme opäť požiadali aj Jána Baráneka, jeho odpovede a naše otázky uvádzame v plnom znení:

Pavol Hardoš z projektu Konšpirátori.sk argumentuje, že si protirečíte, keď vám vadí ich projekt a pritom ste sám bol členom odbornej komisie SSN vyhodnocujúcej prácu médií.

Keď tieto dve veci chce niekto porovnávať, tak to len dokazuje absolútnu nekompetentnosť v mediálnej oblasti. SSN (Slovenský syndikát novinárov) bol a je odborovou organizáciou novinárov a jeho existencia je odvodená z ústavy SR. Tým pádom aj mohol byť partnerom vláde pri relevantných rokovaniach.

Uvediem príklad. Nemôžete si založiť jednoducho občianske združenie a pasovať sa na to, že budete posudzovať napr. technický stav vozidiel. Na to sú STK, ktorých existencia je takisto odvodená z nejakého zákona. Ale môžete si samozrejme založiť OZ, ktoré bude združovať fanúšikov automobilizmu. Iný príklad – začnete posudzovať architektonickú kvalitu stavieb. Aj na to sú komisie, ktoré sú legitimizované napr. fakultami architektúry, a pod. Tu je rozdiel v samotnej podstate. To, čo som kritizoval, je tautológia – v tomto ponímaní sebalegitimizácia. Podľa našich zákonov máte právo zakladať OZ, ale samotná existencia OZ vám nezakladá ďalšie špecifické práva – napríklad, verejne posudzovať kvalitu médií a dokonca – odporúčať, kam investovať peniaze za reklamu a kam nie. Tam sa dostávate totiž už do konfliktu s občianskym zákonníkom, alebo až trestným zákonom.

Vnášanie takýchto prvkov do systému zastupiteľskej demokracie len zvyšuje mieru entropie tohto systému. Ale to je prirodzené len pre systémy, ľudovo povedané také, o ktoré sa nestaráme, neudržiavame ich. My to musíme robiť úplne naopak. My musíme znižovať mieru entropie. Inak hrozí riziko anarchie. Tu je totiž jeden veľmi dôležitý moment. Ak vaša činnosť, ako arbitra, môže zasiahnuť do práv iného subjektu a poškodiť ho, môžu to robiť len subjekty, ktoré sú na to kvalifikované a legitimizované subjektmi, ktorých existencia je takisto odvodená zo zákona.  Jednoducho OZ, ktoré si môžete založiť aj vy v redakcii na základe nejakej dobrovoľnosti, sa nemôže pasovať do takejto úlohy.

Ja ako člen predsedníctva SSN som zároveň bol aj predsedom komisie na ochranu novinárov, ktorá bola súčasťou SSN. Ďalej, my sme neposudzovali redakcie či kvalitu príspevkov, ale posudzovali sme konkrétne prípady porušovania slobody tlače, medzi iným aj zneužívanie, či „nadužívanie“  tejto slobody.

To zneužívanie mohlo byť napríklad v tom, že protistrana si vytvorila akože nejakú komisiu a dala po Slovensku nepohodlným novinárom titul „Osol Slovenska“, teda somár Slovenska. Takýto titul získal Michal Berko, ktorého nemali radi, získal som ho aj ja, lebo som bol protimečiarovská opozícia.

Takže porovnávať tieto dve veci, to je učivo materskej politickej školy.

Je možné ich zároveň nazývať bandou samozvancov, ktorá nie je legitimizovaná štátom a pritom im  vyčítať boľševické metódy? Nevylučuje sa to?

Metódy a ich algoritmus predsa vôbec nemusia byť viazané na štát. To je snáď jasné. Boľševické metódy nemusí presadzovať len štát, v tomto prípade takéto metódy vo všeobecnosti spočívajú v tom, že začínajú ostrakizovať politických oponentov, začnú ich kriminalizovať, zosmiešňovať. Viete, ja som to zažil, že si začnú vymýšľať, uvádzať klamlivé argumenty či fakty. Toto robili boľševici, ja si to pamätám. Chodil som aj na výsluchy a hovorili mi, čo som urobil, aj keď som to neurobil.

A čo to tvrdenie, že im neveríte, lebo peniaze neušetria na onkológiu alebo Afriku?

To, že peniaze ktoré akože ušetria týmto firmám nejdú na onkológiu alebo do Afriky bolo z mojej strany trochu pejoratívne, príklad. Tým som chcel povedať, že mi to pripomína nejakú obchodnú vojnu. To je snaha o komerčné likvidovanie konkurencie. To je celé.

— Peter Števkov/Juraj Orolín/Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

2

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...