Čaká nás čoraz väčšia cenzúra? Už aj americkí profesori obhajujú čínsky prístup kontroly internetu

Ilustračný obrázok, sociálne siete (Zdroj: Pixabay.com)

Až sa skončí pandémia koronavírusu, internet a sloboda vyjadrovania sa pravdepodobne nevráti do starých koľají, mienia dvaja americkí profesori práva. V komentári podotýkajú, že Čína si už dávno uvedomila silu a dôležitosť kontroly nad internetom, ako aj spolupráce verejných a súkromných inštitúcií. Je preto nepravdepodobné, že sa svet aj po skončení krízy vráti k voľnejšiemu digitálnemu priestoru.

Súčasná pandémia koronavírusu prináša mnohé zmeny a obmedzenia ľudskej spoločnosti. Občania však očakávajú, že až pominie riziko nákazy, svet sa vráti, aspoň čiastočne, do starých koľají. Bude sa to týkať aj internetu alebo už nie je cesty späť a čaká nás informačná sieť dominovaná štátnou či súkromnou kontrolou? Čínsky model kontroly internetu sa totiž podľa dvoch amerických profesorov ukázal ako väčšinovo správny, píšu v komentári portálu Atlantic.

Verejnosť v súčasnosti dokáže akceptovať sťažené podmienky, väčšiu vládnu kontrolu či narušovanie súkromia – ide predsa o zdravie a bezpečnosť. Rôzne skupiny, organizácie či spoločnosti však zdôrazňujú potrebu rýchleho návratu k pôvodným reáliám.

Nemusí to však byť samozrejmosťou. Profesori Jack Goldsmith z Harvardu a Andrew Keane Woods z Arizonskej univerzity tvrdia, že súčasné obmedzenia či opatrenia týkajúce sa internetu a sociálnych sietí nie sú vôbec „mimoriadne“, ani úplne neobvyklé.

Zrýchlenie trendu

Podľa profesorov ide nanajvýš o zrýchlenie trendu, ktorý sa v západnom svete vyskytuje už nejaký čas. „Aj keď to môže znieť prekvapivo, digitálne sledovanie a kontrola názorov v Spojených štátov zdieľa mnoho podobného s tým, čo môžeme nájsť v autoritatívnych štátoch ako Čína,“ podotýkajú v komentári.

Podľa názoru profesorov je taktiež prístup Číny k slobode na internete väčšinovo správnejší, zatiaľ čo ten americký bol za posledné dve dekády skôr nesprávny. „Značné sledovanie a kontrola vyjadrovania sú nutné komponenty dospelého a kvitnúceho internetu, kde vlády musia hrať väčšie roly v týchto praktikách, aby zabezpečili internet, ktorý je kompatibilný s názormi a normami spoločnosti,“ dodávajú.

Čo to v praxi znamená? Autori sa pozerajú na dejiny internetu a slobody vyjadrovania na tejto platforme za posledné tri desaťročia. Vo svojom zárodku bol podľa nich internet miestom bez nejakých väčších pravidiel a mal byť predmetom exportu amerických ideálov slobody do autoritatívnych častí sveta.

Diskusie v kockách

Štáty ako Čína si veľmi skoro uvedomili hrozbu neregulovaného internetu a začali podnikať kroky na jeho kontrolu. Internet sa tak čoskoro stal efektívnym nástrojom na kontrolu populácie a jej sledovanie, pričom v slobodnom svete sa začal rodiť odpor proti digitálnemu sledovaniu.

Široká sloboda na internete priniesla so sebou, prirodzene, aj tie horšie aspekty ľudstva a rôzne kriminálne aktivity a technologické spoločnosti na sebe pociťovali stále väčší tlak od vlád či občanov, aby s týmto rozbúreným morom niečo robili.

Dnes vďaka tomu situácia vyzerá tak, ako vyzerá – väčšina diskusií na internete sa vedie v monitorovaných ‚miestnostiach‘, ktoré sledujú tisíce a tisíce cenzorov za pomoci stále sofistikovanejšej umelej inteligencie. Stále viac a viac obsahu sa dostáva za okraj toho, čo je akceptovateľné podľa stále rastúcich „štandardov komunity“.

Kto sa vzdá moci

Preto nie je nič zvláštne, keď technologickí giganti v súčasnej krízovej situácii s nákazou COVID-19 korigujú či sledujú internetové diskusie ďaleko agresívnejšie. Využívajú pritom len modely či štandardy, ktoré boli stanovené už v minulosti. Mnoho z týchto systémov, využívaných napríklad v Spojených štátoch, začínajú pripomínať aj toľko kritizovaný čínsky systém sociálneho kreditu.

Štáty si taktiež uvedomujú obrovský dosah a moc, ktorý majú technologické giganty ako Google alebo Apple. Napríklad možnosť sledovania mobilných telefónov a skrz nich aj polohu väčšiny občanov.

A aj keď bude po pandémii koronavírusu, je nepravdepodobné, že sa budú chcieť vlády štátov vrátiť do pôvodného statusu quo. A to aj napriek očakávanému odporu občanov či rôznych organizácií. Koniec koncov, už teraz žijeme vo svete, kedy súkromné spoločnosti zhromažďujú enormné množstvo dát o občanoch, ktoré na požiadanie vedia poskytnúť úradom či iným spoločnostiam, ktoré o tieto informácie majú záujem.

— JOR

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...