KOMENTÁR Predseda vlády dnes svojmu virtuálnemu publiku ponúkol svojskú interpretáciu príbehu okolo bývalého šéfa hmotných rezerv. Po obsahovej či formálnej stránke bola síce zlá takmer celá, ale koniec koncov, keď pribúdajú lajky, záleží na tom?

Pokiaľ ste dnes zablúdili na facebookovú nástenku Igora Matoviča, celkom ľahko ste mohli nadobudnúť dojem, že sa nepozeráte na oficiálny komunikačný kanál premiéra vyspelého demokratického štátu.

Spôsob, akým oznámil svoj najnovší úspech, totiž pripomína skôr úradnú vývesku nasrdeného šerifa na Divokom Západe niekedy v roku 1863.

Predseda vlády totiž dnes oznámil, že „Kajetán“, ktorého dal pred takmer mesiacom „dole z funkcie“ je jeho „prvý skalp“ a čeliaci jeho „hnevu“. Nakoniec dodal, že „pôjdu dole rad radom“, hoci nekonkretizoval kto presne.

K tomu len zopár stručných poznámok.

Zlé od začiatku do konca

Nejde o žiaden „môj skalp“. Na podozrivé nákupy týkajúce sa Kičuru upozornili najprv občania, následne novinári, podnet na jeho odvolanie spracoval Richard Sulík a ďalej sa ním zaoberá polícia. Pri Matovičovi to teda nie je akási práca vyšetrovateľa, sudcu a kata v jednej osobe.

Po druhé, skalp vzniká odrezaním či vytrhnutím časti ľudskej pokožky na hlave aj spolu s vlasmi. Zo zohaveného mŕtveho človeka sa tak vytvára trofej. Pojem sa používa napríklad aj v športe, ale bolo by dobré sa mu v tomto kontexte vyvarovať.

Súvisiaci článok:

Nielen chlapi sa tešili z HORE BEZ, vyhlásil Matovič. Niektorým ženám to vtipné neprišlo

Za ďalšie. Je to síce drobnosť, ale o mnohom vypovedá. V civilizovanej spoločnosti zvykneme cudzích ľudí oslovovať prinajmenšom titulom pán/pani, nie krstným menom. Tejto „pocty“ sa ľuďom dostáva bez ohľadu na všetko ostatné. Mohli by sme to zachovať.

V našom právnom systéme poznáme inštitút prezumpcie neviny. Znamená to, že na každého človeka pozeráme ako na nevinného, kým si nevypočuje odsudzujúci rozsudok. Premiér by mohol ísť príkladom a dodržiavať to, všakže?

Dobrým pravidlom je tiež to, že politici z vyšetrovania a trestného konania nezvyknú vytĺkať body do svojej PR kampane. Teda, nemali by. To, či je Kajetán Kičura z porušenia zákona vinný, nie je téma politická, ale trestnoprávna a má byť riešená len na úrovni polície (neskôr súdov), nie Úradu vlády SR.

Matovič ale vie, čo robí…

Všetky podobné prehlásenia, ktoré burcujú ulicu a majú spúšťať atmosféru deštruktívneho hnevu, iba vytvárajú zbytočný tlak na kompetentných a spravodlivému procesu určite nepomáhajú.

Hypotetická situácia v budúcnosti bude vyzerať ako? Igor Matovič na niekoho ukáže prstom (napríklad na smerákov, o ktorých zatváraní hovoril včera) všetky závery budú okamžite vyvodené a keď polícia dospeje k opačnému presvedčeniu, hoci správnemu, pôjde o ich zle odvedenú prácu a z premiéra ostane naopak hrdina?

Komunikačná stratégia šéfa OĽaNO po obsahovej aj formálnej stránke naozaj excelentne zaberá na jeho cieľovú skupinu, no často podrýva mnohé dôležité zákonné a morálne normy. Ide o populizmus najhrubšieho zrna, ktorý rozhodne nie je neškodný.

— Tomáš Dugovič

Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]