Otváranie ekonomiky? Vláda sa bojí, lenže počty nakazených nie sú až také dôležité. Expert z OSN radí, na čo sa treba zamerať

Ilustračné foto (Zdroj: Pixabay.com)

ROZHOVOR Organizoval som pomoc po černobyľskej katastrofe a jej zdravotných dôsledkoch a po 30 rokoch práce v krízových situáciách vo viac ako 40 krajinách na štyroch kontinentoch by som povedal, že každá veľká kríza tohto druhu má jeden spoločný znak. Tým je nevyvážený prístup vlád ku krízam, pre ktorý vznikajú dohady často vedúce ku konšpiráciam, pretože ľudia strácajú dôveru vo vlády. Aj to hovorí o pandémii koronavírusu v rozhovore pre Denník S slovenský humanitárny odborník Dušan Zupka, ktorý v Ženeve pôsobí v koordinačnom výbore OSN pre humanitárnu pomoc a spolupracuje so Svetovou bankou.

Ste humanitárny odborník OSN a Svetovej banky, aké sú momentálne úlohy OSN pri zvládaní pandémie ochorenia Covid-19?

OSN má v tejto pandémii dve úlohy. Vnútornú a vonkajšiu. Po vypuknutí pandémie sa muselo OSN zorganizovať, aby mohlo ďalej fungovať, to je interná zodpovednosť pre prípad, aby ochorenie neochromilo organizáciu. Máme na to špeciálny plán (business continuity plan), čo v takýchto nepredvídaných krízových situáciách robiť. Zamestnanci OSN pracujú väčšinou z domu a iba nevyhnutný personál nutný na chod organizácie chodí do práce. Sú medzi nimi ľudia, ktorí sa zaoberajú touto krízou, ale aj ďalšími, pretože okrem tejto ich je množstvo a treba sa im venovať.

A vonkajšia zodpovednosť OSN?

Tá je samozrejme oveľa väčšia, ale aj v tej sa začali robiť kroky ihneď. V Kancelárii humanitárnej pomoci OSN, kde som roky pracoval a ktorá sídli v New Yorku a Ženeve, má OSN ľudí, ktorí koordinujú odpovede na všemožné krízy, či už prírodné, zdravotné, jadrové a ďalšie. Rozdeľujú povinnosti a určujú, kto bude v kríze rozhodujúcou organizáciou. V tomto prípade je vedúcou organizáciou pre riadenie krízy a odporúčania vláde Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), pretože ide o zdravotnícku krízu. Vplyv na deti má zase na starosti UNICEF.

Pokiaľ ide o nedostatok potravín, ktorý by mohol touto krízou vzniknúť, to uvidíme o pár mesiacov, to má na starosti zase FAO (Food and Agriculture Organization of the United Nations) v Ríme. Potravinová sebestačnosť musí byť aj teraz zachovaná. Už teraz niektoré krajiny aj v Európe zakázali vývoz napríklad obilia alebo niektorých potravinárskych produktov.

Aké konkrétne kroky teda podniká OSN v boji proti šíreniu tohto ochorenia, ale aj proti následným dopadom na spoločnosť, akým by mohol byť spomínaný nedostatok potravín?

Teraz WHO vydáva odporúčania, ale musím priznať, že nie som veľmi spokojný s tým, ako postupovala. Na začiatku dlho tvrdili, že netreba ochranné masky/rúška. Dezorientovali tým veľkú časť obyvateľstva. Treba to vysvetľovať tým, že bol jednak nedostatok rúšok a možno nechceli podrývať vlastnú kredibilitu. WHO má veľké pohotovostné sklady pre každý kontinent. Tam majú síce plno rôznych liekov, ale bolo tam len veľmi málo rúšok.

Napríklad pre Európu je takýto sklad v Kodani, lenže na rúška nikto nemyslel a nemysleli na to ani vlády. Vlády na to boli vyložene nepripravené, takže je ťažko teraz kritizovať WHO, keď nikto nepredvídal, čomu sa čudujem.

Prečo?

Veď minulý rok v októbri odborníci pod záštitou Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose, na ktorom som sa párkrát zúčastnil, urobili v spolupráci s nadáciou Billa Gatesa a Rockefellerovou nadaciou v USA simuláciu, v ktorej vyložene takúto krízu predvídali a vraveli, že k nej môže dôjsť. Nikto to ale nebral vážne.

S tým súvisí aj moja ďalšia otázka. Aj samotný autor knihy „Čierna labuť“ profesor Nassim Taleb tvrdí, že sa dalo na tieto udalosti pripraviť. Pred takýmto šírením vírusu varoval vo svojej knihe už v roku 2007. Dalo sa teda v tejto pandémii poučiť zo skúseností z minulosti a pripraviť sa alebo to bolo pre všetkých niečo nové?

Určite sa to dalo. Mohli sme sa poučiť z minulých pandémií. Napríklad bola veľmi dobre manažovaná pandémia ochorenia SARS ešte v roku 2003. Lenže vtedy bola na čele WHO jedna veľmi múdra žena, madam Gro Brundtlandová, bývalá ministerská predsedníčka Nórska, ktorá hneď prvý deň po vypuknutí SARS vyslala okamžite do Číny veľkú skupinu odborníkov, aby tam presne preverili, ako to vzniklo a čo treba robiť.

Tentokrát WHO strašne dlho čakala. Poslali odborníkov, ale veľmi neskoro. Nemali vo vedení niekoho ako madam Brundtlandovú ako počas SARSu, preto teraz aj vznikajú rôzne konšpirácie, lebo sa nevie, ako to v Číne vzniklo, či to je z netopierov, či to vzniklo v laboratóriu alebo ako. Tam mala ísť hneď WHO, mala tam vyslať niekoho, aby okamžite na mieste zistil, o čo vlastne ide. WHO ale zaspala.

Aj v jednom z rozhovorov z konca marca ste uviedli, že dôležité boli skúsenosti expertov z Číny, ale teraz sa hovorí, že práve Čína neinformovala o skutočnom rozsahu a stave nákazy na svojom území a ostatné štáty sa na to nemohli pripraviť a boli tak trochu pozadu. Čo na to hovoríte?

K tomu sa nemôžem vyjadriť, či to tak bolo, alebo nebolo. Pretože to nemáme potvrdené a bolo by to len vyvolávanie konšpirácií. Zo skúseností krajín ako Čína, Taiwan, Južná Kórea, kde sa to začalo ako prvé, sa treba učiť, to je bez debaty. Náš krízový štáb OSN organizuje telekonferencie, kde s týmito odborníkmi hovoríme a učíme sa od nich, ako na to išli oni. To je veľmi dôležité a určite to podporujem. Napriek tomu, že nevieme, či nám hovoria pravdu o tom, aká je situácia a to nemôžem tvrdiť ja ani nikto iný, pretože to nikto nevie, ale určite sa z ich skúseností môžeme veľa poučiť.

Vo všetkých krízach sa treba učiť z minulých prípadov. Na krízu musí byť vytvorený krízový štáb, ktorý nie je len na to, aby chodil pred televízne obrazovky, ale aby pracoval v zázemí a tichosti, diskrétnou formou pripravoval veci už aj na ďalšie krízy. V takom štábe by mal byť človek, ktorý zachytí nielen každý deň, ale každú pol hodinu, čo sa v súvislosti s danou krízou stalo, ako sme na to reagovali, čo sme urobili dobre a čo zle. To je takzvaný „blok priebehu krízy“, ktorý treba po jej skončení vyhodnotiť a na jeho základe treba prijať opatrenia, ako sa s takýmito krízami vysporiadať v budúcnosti.

Sú tvrdenia o úprave tohto druhu koronavírusu (SARS-Cov-2) v laboratóriách konšpiráciou alebo na tom niečo je? O tejto možnosti hovorila svojho času aj česká virologička Soňa Peková, aj keď zdôraznila, že nejde o biologickú zbraň.

Organizoval som pomoc aj po černobyľskej katastrofe. Za 30 rokov, čo pracujem v krízových situáciách po celom svete, by som povedal, že každá takáto veľká kríza, ako bol aj Černobyľ alebo vojna v Iraku, kde sa vyvolal dojem, že sú tam chemické zbrane a nakoniec tam neboli, má jeden spoločný znak. Tým je nevyvážený prístup vlád ku krízam, ktorý vyvoláva to, že vznikajú pochyby až konšpirácie, pretože ľudia strácajú dôveru vo vlády. Momentálne sa viacej pohybujem v západných krajinách, pretože nechcem ísť domov do karantény na 14 dní, kde by som mohol byť s nakazenými.

Na Západe pozorujem, že politici napríklad vôbec nenosia rúška, tak ako robia divadlo s rúškami politici u nás. Tu nie je povinné nosenie rúšok. Ale prečo? Pretože vlády majú zlé svedomie. Doteraz, tri mesiace po začiatku krízy, nie sú schopné zabezpečiť rúška. V lekárni nedostanete rúška ani v takej vyspelej krajine ako je Švajčiarsko. Vlády jednoducho nechcú dávať za povinné niečo, čo samé nevedia zabezpečiť.

Prečo to teda podľa vás u nás funguje s nosením rúšok a ľudia si ich napríklad vyrábajú svojpomocne sami doma?

U nás je to asi ešte pozostatok toho nášho socialistického systému a ľudia si svojpomocou vyrábali rúška, pretože sú stále zvyknutí na svojpomocný systém.

Dušan Zupka (Zdroj: FB/ D. Zupka)

Vráťme sa prosím ešte k tomu, ako tento koronavírus mohol vzniknúť?

To ale stále nikto nevie. Nikto nepodal také dôkazy, ktoré by 100 % presvedčili svetovú mienku, že je to takto. Preto vznikajú konšpirácie. Napríklad tu vo Švajčiarsku nedávno vystúpil v médiách nositeľ Nobelovej ceny pán Luc Montagnier, ktorý spolu s americkým vedcom Gallom dostal „nobelovku“ za objavenie vírusu HIV. Montagnier tvrdí, že toto ochorenie vzniklo mutáciou, keď chcel niekto objaviť nejakú vakcínu proti AIDS a vsadil malé množstvo genetickej informácie HIV do koronavírusu, ktorému sa vieme brániť a vznikol Covid-19 (SARS-Cov-2), ktorému sa brániť nevieme. Polovica vedeckej obce hovorí, že má pravdu, ale druhá tvrdí, že nie. Vedci sa nevedia dohodnúť, ako to je. Sú rôzne prúdy, ktoré si navzájom závidia a každý si tvrdí svoju pravdu. Potom nevieme, kde tá pravda naozaj je.

WHO upozorňuje, že každý štát klasifikuje úmrtia na Covid-19 inak. Znamená to teda, že čísla úmrtí nemusia byť presné, keď je táto klasifikácia všade iná, nerobia sa pitvy u všetkých zosnulých a napríklad v Taliansku platí, že každý pozitívny pacient na Covid-19, ktorý zomrie je automaticky zaradený medzi obete koronavírusu? Bude ťažké zistiť skutočný počet obetí koronavírusu a tých, ktorí zomreli na iné choroby?

Presne tak. Tie kritériá – a o tom som 100 % presvedčený – sú úplne rozdielne v Taliansku, Španielsku, vo Švajčiarsku, v Nemecku, Česku, u nás na Slovensku, a preto máme tak rôzne čísla. Je predsa zarážajúce, že napríklad pre veľmi rozvinutý a robustný zdravotnícky systém v Nemecku vychádza percento mŕtvych na Covid-19 na 3-4 %. Vo Francúzsku, kde je podobne solídny systém, je to 10 % a napríklad v takom Rusku, kde vieme v akom stave je zdravotníctvo, je to zase len 1 %. Tak isto u nás je to iba jedno percento a pritom všetci vieme v akom stave je slovenské zdravotníctvo a s akými problémami sa borí. Kritériá sú rôzne a tieto čísla sa nedajú porovnávať.

Vy máte skúsenosti aj z krajín ako napríklad Sýria alebo Líbya, kde nefunguje základná infraštruktúra, sú úplne odrezané od medzinárodnej pomoci. Nehrozí nebezpečie, že sa potom z týchto krajín stanú nové ohniská, aj keď nákaza v iných krajinách časom pominie?

Tohto sa v kooordinačnom výbore OSN pre humanitárnu pomoc najviac obávame. Chcel som sa k tomu vrátiť po prvej otázke, ale dostali sme sa k tomu teraz. WHO má na starosti zdravotníctvo. Pokiaľ ide o nás, humanitárnych pracovníkov, tak my sme znepokojení najmä tým, že čo ak už tento vírus vo veľmi slabej miere prepukol v Afrike, kde máme najviac humanitárnych kríz. Urobili sme si v rámci tohto prehľad a máme cez 109 miliónov ľudí, ktorí čakajú od nás humanitárnu pomoc. Ide o krajiny ako Jemen, Sýria, Afganistan, Haiti, Líbya, Etiópia, Mali, Niger, Kongo a mohol by som pokračovať. Len v takom Kongu, o ktorom sa vôbec nehovorí, závisí 15 miliónov ľudí od humanitárnej pomoci OSN a mimovládnych organizácií.

Jedna vec, ku ktorej sa vyjadrilo už množstvo lekárov a vedcov, je istá. Niektoré skupiny ľudí sú na tom lepšie a záleží aj od genetických daností. Ak toto prepukne v krajinách s humanitárnymi krízami a ľudia nebudú voči tomu odolní, tak tam je veľmi veľká možnosť rýchleho šírenia tejto pandémie.

Je to pre zlú hygienu, chudobu, nedostatok liekov a zdravotníckeho systému?

Nedajú sa tam robiť základné opatrenia, ktoré sme urobili aj my na Slovensku. Napríklad, že sa ľudia neschádzajú. Keď tu v Ženeve stretnem náhodou niekoho na ulici, tak sa obídeme nie na dva metre, ale radšej na desať. Ľudia v utečeneckých táboroch ale nemajú možnosť sa vyhnúť. Napríklad v utečeneckom tábore pre Rohingov z Mjanmarska, ktorý je v Bangladéši žije milión ľudí na takom malom priestore, že na 1 kilometer štvorcový pripadá 40-tisíc ľudí.

Tam nie je možné žiadne spoločenské odďaľovanie ani obmedzenie pohybu. Nemajú rozvinuté verejné zdravotníctvo, nemajú základné hygienické ani ochranné prostriedky, takže ak sa to dostane do krízových krajín, dôsledky môžu byť katastrofálne. Aj tým sa zaoberáme. Svetová banka zriadila nový fond vo výške 160 miliárd dolárov na pomoc najmä rozvojovým a málo rozvinutým krajinám, aby sa pripravili na Covid-19. Zriaďujú sa rôzne fondy, lenže Svetová banka si uvedomuje, že táto zdravotnícka kríza môže mať katastrofické dôsledky na ekonomiku. Už aj má a budú sa prehlbovať, čím dlhšie bude táto pandémia trvať.

Keď hovoríte o dopadoch na ekonomiku, tak aký je váš názor na to, že ekonómovia, podnikatelia aj zamestnanci odvetví ovplyvnených koronakrízou volajú po postupnom otváraní prevádzok? Je načase začať s oživovaním ekonomiky, aby nedošlo k prepúšťaniu a hospodárskym kolapsom, ale treba zachovať balans s udržaním zdravotných, hygienických opatrení?

Tento balans sa už snažia pomaly vytvárať v krajinách, kde sú jednak veľké demokratické tradície a ktoré majú robustné zdravotníctvo. Napríklad Rakúsko, Nemecko, Škandinávske krajiny, ale už aj Česko sa dáva na túto cestu. Pokiaľ ide o zdravotné dôsledky, tak na Slovensku hádžeme všetkých ľudí do jedného vreca. Reštrikcie platia pre každého rovnako. Treba si uvedomiť, že ľudia, ktorí sú v ohrození sú seniori, ale aj to je veľmi široký pojem. Kto je dnes senior? Ja poznám ľudí, ktorí majú 40 rokov, ale sú obézni alebo trpia cukrovkou. Tí sú oveľa viac náchylní na koronavírus ako senior, ktorí má síce 70 rokov, ale je zdravý, pohybuje sa a netrpí žiadnymi chorobami. Nedá sa to teda úplne kategorizovať podľa veku.

Tak isto vieme, kto najviac trpí a najviac zomiera. To sú ľudia obézni, cukrovkári, ľudia s dýchacími, srdcovými a cievnymi poruchami. Čiže pre týchto ľudí treba špeciálny režim, ale pre ďalšie vrstvy obyvateľstva treba ekonomicky uvoľňovať a dať im možnosť, aby sa ekonomika postupne, pomaličky dostala do pôvodných koľají.

Aké budú teda podľa vás dopady na globálnu ekonomiku?

Bol som v styku s veľkou americkou firmou McKinsey, ktorá urobila prehľad dvoch scenárov. Ak sa začnú uvoľňovať ekonomické činnosti v polovici druhého kvartálu, to znamená v máji, tak svetová ekonomika aj tak poklesne o 2 % a v eurozóne až o 5 %, v USA asi o 2,5 %. Ale ak to otváranie bude neskôr, teda nie v tomto, ale až v treťom alebo štvrtom kvartáli, tak sa počíta s tým, že len v eurozóne bude ekonomický pokles o vyše 10 % a ekonomika sa nedostane do koľají spred krízy skôr ako v roku 2023 alebo až 2024.

Keď sa to otvorí postupne už teraz, tak ten návrat bude už v druhom kvartáli 2021. V opačnom prípade budú ekonomické dôsledky nielenže strašne hlboké, ale budú navyše trvať niekoľko rokov, a tak sa na to treba pozerať. Treba si veriť. Samozrejme predpoklad k tomuto uvoľňovaniu je, aby boli vlády schopné vybaviť obyvateľstvo rúškami, hygienickými potrebami, aby boli v každej predajni veci na dezinfekciu rúk, nákupných košíkov a rúška. Kým toto nie sú vlády schopné zabezpečiť, tak k otváraniu ekonomiky musia pristupovať veľmi opatrne.

Je teda aj na Slovensku načase začať s uvoľňovaním opatrení a otváraním ekonomiky? Máme na to, môžeme si to dovoliť?

Ja si myslím, že pri pohľade na štatistiky áno. Nárast je veľmi malý. Zaujímavý index šírenia nákazy (reprodukčné číslo, R0) uverejnila francúzska televízia. Podľa neho bol tento index koncom februára a v marci na začiatku nákazy vo Francúzsku 3,6. To znamená, že každý nakazený nakazil takmer 4 ďalšie osoby. Dnes je tento index iba 0,6. To znamená, že jeden nakazený nenakazí ani jedného ďalšieho. Takýto index treba urobiť aj u nás a potom podľa toho postupovať.

Čím by sa teda malo riadiť otváranie ekonmiky?

Pre to, či môžeme otvárať ekonomiku, nie je ani tak dôležité, koľko ľudí sa nakazilo alebo koľko sme mali zatiaľ obetí. Ide o to, koľko máme jednotiek intenzívnej starostlivosti s ventilátormi a koľko v nich máme ľudí. Máme ich nejakých 500 a s dodávkami z Chirany sa to má do konca roka zvýšiť na nejakých 800 až 1000. Nemám presné údaje, ale myslím, že v týchto jednotkách bolo u nás zatiaľ nejakých 50 ľudí, takže sú vyložene nevyťažené. To nie je situácia ako v Taliansku, Španielsku a dlhý čas aj vo Francúzsku, že mali viac ľudí, ktoré tieto jednotky potrebovali a nestačili kapacity. Týmto by sme sa teda mali riadiť pri otváraní ekonomiky a naša kapacita tomu jasne postačuje. Viem, že nová vláda je opatrná, pretože len začínajú a boja sa, že sa im to vymkne z rúk, tak sú veľmi opatrní.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) napríklad argumentuje tým, že by stále mohlo dôjsť k vzniku epicentier nákazy v rómskych osadách, kde sa nedodržiavajú karanténne opatrenia. Je šírenie koronavírusu v osadách dôvodom na obavy?

To je určite veľký dôvod byť znepokojený. Tieto vylúčené komunity potrebujú v tomto prípade zvýšenú pozornosť, ktorá sa im doposiaľ nevenovala. Teraz sa im už začína venovať starostlivosť, ale toto je problém pri všetkých komunitách uzatvorených na malých priestranstvách, kde vzniká riziko nákazy. Človek by si napríklad myslel, že lietadlové lode ako americký USS Rosevelt alebo francúzska lietadlová loď Charles de Gaule sú nedobytné pevnosti, ale boli úplne ochromené a museli sa vrátiť do prístavov a pekne pokorne vylodiť ľudí. Na krížniku Charles de Gaule bolo z 1700 námorníkov na palube nakazených 60 %. Je teda jasné, že tieto miesta, kde sú ľudia nakopení na jednom mieste, ako sú u nás osady alebo aj domovy dôchodcov, tak tam je toto nebezpečie veľmi veľké. Tak isto sú to utečenecké tábory.

Vyzerá to tak, že sociálny dištanc funguje na celom svete. Napríklad v USA niektorí skeptici tvrdia, že karanténne opatrenia, ako obmedzenie vychádzania či zatvorenie niektorých prevádzok, budú platiť na ich území až dva roky. Je to podľa vás možné?

To sú zase len niektorí experti, ktorí toto hovoria. Zase sú tu dva veľké tábory. Jeden je za väčšiu disciplínu a druhý vraví, že treba otvoriť a nechať na svedomí a inteligencii ľudí, ako sa budú správať. Pretože takto spejeme k totalite, keď nám bude všetko vláda zakazovať a prikazovať. Treba trošku veriť ľuďom, že nikto nechce zomrieť, každý sa bojí smrti a bude sa chrániť, ako bude vedieť. Vláda sa má venovať najmä nebezpečným jadrám nákazy, ako sú u nás osady a domovy dôchodcov. V USA nechal prezident Trump rozhodnutia na guvernérov. Tak isto aj u nás by mali mať väčšie právomoci starostovia a šéfovia jednotlivých správnych krajov. V každom kraji, okrese, obci je situácia iná. Preto by títo ľudia mali mať väčšie právomoci.

Myslíte si, že aj Spojené štáty by v istom momente mohli potrebovať pomoc, keď vidíme, ako rapídne pribúda nezamestnaných?

To nebudú potrebovať, pretože Američania boli vždy schopní udržiavať dolár ako hlavnú menu sveta, ktorá sa najviac používa. Napríklad všetky krajiny musia obchodovať s naftou v dolároch. Tým si Donald Trump udržuje neotrasiteľnú pozíciu. Ak sa USA dostanú do akejkoľvek krízy, tak FED rozbehne tlačiarne a bude tlačiť viac a viac dolárov, aby to pokryli.

To ale nie je podľa ekonómov riešenie…

Nie je to riešenie krízy, ale takto to riešia. Bude to musieť urobiť aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá bude musieť tlačiť ďalšie eurá, ale aké to bude mať dôsledky, nevieme, pretože sme sa s takouto situáciou ešte nestretli. Väčšina ekonómov hovorí, že je to najhoršia ekonomická kríza od 2. svetovej vojny a ako sa to bude riešiť, to uvidíme podľa toho, či pandémia bude za nami o dva mesiace, o pol roka alebo až o dva roky, ako niektorí hovoria.

Bude sa podľa vás po tejto kríze musieť zmeniť správanie ľudí? Či už v cestovaní, nakupovaní, domácej spotrebe alebo uvažovaní vo vzťahu k prírode?

Ak chceme, aby ľudstvo ešte ako tak v pohode prežilo niekoľko storočí, alebo tisícročí, bude sa musieť zmeniť. Toto hovoria všetci múdri ľudia tohto sveta už dnes. Náš svet môžeme dnes rozdeliť na svet pred krízou Covid-19 a po nej. Bude musieť byť iný. Či bude úplne iný aj v oblasti ekonomiky, neoliberalistického prístupu, ktorý prevláda, to je ťažko predpovedať, ale určite bude musieť byť iný, ak nechceme do takýchto kríz spadnúť. Bude treba dávať viac na prípravu a každý bude musieť myslieť aj na osobnú pripravenosť aj pre takéto prípady. Myslenie ľudí bude každopádne iné.

Čo hovoríte na to, že sa niektorí ľudia začali na začiatku krízy zásobovať potravinami? Je to potrebné alebo je to len panika ľudí?

To je panika ľudí a reflexy z kríz, pretože obyčajne každá kríza, či už prírodná alebo zdravotná, prináša so sebou problémy a ochromuje ekonomický chod krajiny. Často to má aj politické dôsledky. Celé vlády padli. Hovorí sa, že veľká černobyľská kríza mala politické dôsledky, pretože sa mrak pohyboval po celom svete a mohla viesť k spoločenským zmenám v istých častiach sveta. Ľudia poučení z minulých kríz si to pamätajú a vravia si, zásobme sa, pretože príde ekonomická kríza a v nej budeme možno nezamestnaní.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...