Pnutie v ĽSNS rastie. Vystrieda Uhrík časom Kotlebu?

Milan Uhrík v pozadí Mariana Kotlebu (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Úspech strany, akou je ĽSNS, do veľkej miery závisí od ducha doby. Kým pri utečeneckej kríze vo veľkom zbierala body, pandémia koronavírusu ju vytláča na okraj záujmu. V kombinácii s volebným výsledkom, ktorý nenaplnil očakávania, či inými problémami, sa tak dostáva pod tlak, ktorého existenciu Denníku S potvrdil aj spoľahlivý zdroj. Pomôcť uvoľniť paru by mohol nový predseda vzišlý z umierneného krídla. Je to vôbec reálne a pomôže strane chytiť novú energiu alebo zvíťazia dovtedajšie štruktúry a kotlebovcov časom pohltí možná konkurencia?

Ľudová strana Naše Slovensko sa stala v uplynulej dekáde azda najprekvapivejším politickým skokanom. Kým v parlamentných voľbách v roku 2012 získala zanedbateľných zhruba 1,6 % hlasov, v priebehu štyroch rokov dokázala svoj elektorát zvýšiť päťnásobne.

V roku 2016 využila skutočnosť, že sa ako jediná dokázala ostro vyhraniť voči vadám politickej korektnosti vo všetkých jej podobách a zaznamenala zisk na úrovni vyše 8 percent a stala sa z nej piata najúspešnejšia strana.

Už tento jej úspech dokázal poriadne zamotať hlavy odborníkom, ktorí až do posledného momentu dúfali, že ide o okrajovú silu bez reálnej možnosti prekročiť brány parlamentu a byť častým stredobodom verejnej diskusie v krajine.

Avšak, stalo sa. K tomu prirátajme ovládnutie banskobystrickej župy, solídny výsledok v prezidentských voľbách či tretiu pozíciu pri poslednom vyberaní zástupcov do europarlamentu.

Aj keď si kotlebovci prešli čiastočnými neúspechmi, ich trajektória bola de facto víťazná a ešte na jeseň minulého roka sa špekulovalo o tom, že by mohli vyhrať voľby, čo bol v tom čase pomerne reálny predpoklad pri pohľade na prieskumy, prognózy analytikov a tápanie súperov.

Atmosféra druhého polroka 2019 sa síce číselne zmerať nedala, ale bola jasným vrcholom slávy ĽSNS. Zrejme málokto by napríklad s istotou stavil na skutočnosť, že strana získa vo voľbách menej ako 12-13 %.

Od triumfu na kilometre ďaleko

Namiesto búchania šampanského ale prišiel vjazd do slepej uličky. Škrt cez rozpočet spravilo kotlebovcom v prvom rade to, na čom na konci dňa ako jedinom záleží – februárové voľby a hlas ľudu v nich vyjadrený a vyčíslený.

Strana namiesto prvenstva zažila mierny percentuálny prepad, a to aj napriek prílepkom v podobe štyroch “ministraničiek”. Hoci počet voličov ako taký narástol, sám šéf Kotleba sa nechal počuť, že nejde o extra úspech, no vraj ani o neúspech.

Druhou studenou sprchou bola pre lídra ĽSNS (a tým pádom aj stranu ako takú) pretrvávajúca kríza v osobnom živote. Aj bez zbytočnej bulvarizácie a vŕtania sa v súkromí možno dodať, že rozvod a údajné zverenie dieťaťa do opatery manželky nie je ideálna situácia ani pre vrcholového politika.

Renomé strany nevylepšili ani zbytočné súdne procesy pre darovanie šekov s očividnou neonacistickou symbolikou či početné opletačky so zákonom, ktoré neobchádzajú nielen radových členov, ale aj vysokých regionálnych funkcionárov.

Štvrtým faktorom, ktorý stranu posunul do bezvýchodiskovej pozície, je súčasná pandemická situácia. Hodnotové témy, migrácia či rusko-americká geopolitika, z ktorých strana ťažila životodarnú energiu, boli posunuté do úzadia a Kotleba hľadá novú vlnu, na ktorej by sa dalo zviezť.

Doba korony kotlebovcom nevyhovuje

Takúto vlnu však nehľadá úspešne. Tvorcovia straníckeho marketingu jednoducho nerátali s variantom, že na odlišnosti ĽSNS jedného dňa prestane záležať a ľudia budú riešiť holé existenčné problémy či zdravie svojich blízkych a seba.

A keď už sa líder strany snaží na nové podmienky adaptovať, dopadne to, ak nie rozpačito, tak rovno katastrofálne. Najčerstvejším príkladom toho je Kotlebove aktuálne video zo stredy 15.4.

V ňom predostrel názor, že koronavírus je iba zámienka na zotročenie ľudí, klamlivo tvrdí, že jeho umelý pôvod je všetkým jasný a dostane sa až k biblickému zjaveniu, podľa ktorého v zmysle predsedových rečí „kto neprijme čip, nebude môcť obchodovať, predávať, nakupovať“.

Kombinácia všetkých horeuvedených faktorov a skutočnosť, že stranu dnes pred kamerami vídame čoraz menej, ĽSNS stále viac vzďaľuje od skôr či neskôr potrebného reštartu.

Kotleba už asi veľa vody nenamúti

A v tomto momente sa natíska otázka, či je reštartu strana vôbec pod súčasným vedením schopná, alebo musí prísť k obmene na predsedníckej stoličke a ĽSNS sa tak zaradí k výpočtu európskych strán, ktoré sa z „temnej“ minulosti transformovali do prijateľnej, no stále akejsi protisystémovej podoby.

Teoreticky to možné je, nakoľko kotlebovci majú (podobne ako všetky riadne zaregistrované politické subjekty) svoje stanovy a v ich zmysle volí lídra takzvaná Schôdza strany (článok 12).

O tom, či je možné zrealizovať to aj prakticky, ale existujú dôvodné pochybnosti. Pohľad na Mariana Kotlebu na inom ako na šéfovom mieste a členov, ktorí hlasujú proti nemu, je totiž stále skôr fikciou. Koniec koncov, o zabetónovaní predsedu na svojom mieste svedčí aj samotný oficiálny názov Kotlebovci – ĽSNS.

Vystrieda raz Kotlebu Uhrík?

Tieto úvahy pritom nie sú postavené na vode. Naša redakcia na túto tému komunikovala aj so zdrojom blízkym strane, ktorý interné pomery v ĽSNS veľmi dobre pozná. Identitu tohto zdroja však z pochopiteľných dôvodov prezradiť nemôžeme.

Podľa jeho mienky má napríklad podpredseda a súčasný europoslanec Milan Uhrík ambíciu posunúť sa zo svojej stoličky vyššie a myslí si, že strana takto ďalej fungovať nemôže, čím narážal aj na upnutie filozofie kotlebovcov na pofidérnu symboliku, kontroverzný Slovenský štát a podobne.

Tiež nám potvrdil domnienku, že vo vnútri ĽSNS funguje nielen radikálne krídlo, ale aj to umiernené, ktoré reprezentuje napríklad spomínaný Milan Uhrík či Martin Beluský. „Veľa ľudí odišlo, ale žiadni sa nepridajú…ostali tam aj polomafiáni a hlupáci,“ komentuje zdroj Denníka S vývoj v strane za predpokladu zachovania súčasného mocenského rozloženia.

Uhrík: Video nebolo postojom strany, vážne nezhody nemáme

Uhrík však popiera, že by občasné nezhody mali viesť k turbulenciám. Vnútrostranícke nezhody poprel aj vo februárovom rozhovore pre Denník S, keď sme sa ho opýtali, či práve ony nie sú za jeho odchodom do Bruselu.

„Nie, keby som nechcel byť na kandidátke, tak tam nie som. Už aj z funkcie podpredsedu by som to nejako vetoval, ale hlavne by som nemusel podpísať vyhlásenie kandidáta. Je pravda, že to nebol môj životný sen, dostať sa tam, ale keď sme sa pred eurovoľbami o tom rozprávali, tak som pristúpil na to, že budem kandidovať z posledného miesta a nech ľudia rozhodnú. A teda som bol zvolený,“ odpovedal nám vtedy.

Vyjadril sa aj k stredajšiemu vyššie zmienenému videu, o ktorom si vraj „myslí svoje“ a ktoré pôsobilo ako manifest o tom, že strana stále tápa. Prízvukoval, že nejde o oficiálny postoj kotlebovcov, ale myslí si, že istý level rozmýšľania a konšpirovania je prijateľný. Údajne by sme sa mali zamyslieť, či vlády pod rúškom prijímania prísnych a vraj nevyhnutých opatrení „nesledujú nejaký iný cieľ“.

Sme stabilní, zvládame to s vojenskou presnosťou

S prosbou o vyjadrenie, či v strane existuje pnutie, či nebol Milan Uhrík uprataný do Bruselu práve z toho titulu, že by ašpiroval na post predsedu a či v strane existuje mechanizmus na výmenu predsedu a ako by to v realite prebiehalo, sme oslovili aj hovorcu ĽSNS Ondreja Ďuricu.

Ten nám neodpovedal na všetky požadované otázky, ale iba odvetil, že ich strana je „absolútne stabilná“ a že pnutie, personálne nezhody a názorové rozpory treba hľadať na inom mieste. „Netreba sa o nás báť, všetko máme nastavené s vojenskou presnosťou a disciplínou,“ uzavrel Ďurica.

— Tomáš Dugovič/Peter Števkov

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...