Koronavírus je signál od prírody. Vysiela nám ich už dlho. Mali by sme začať uvažovať nad tým, čo je dôležité, vraví klimatológ Faško

Klimatológ Pavol Faško (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Pandémia koronavírusu teraz vyvolala v mnohých až paniku. Nechcem strašiť, ale toto je príležitosť, aby sme začali uvažovať, čo je dôležité a čo je menej dôležité. Je to príležitosť, aby sme začali viac rozmýšľať, vraví klimatológ Pavol Faško v rozhovore pre Denník S. Varuje, že ak budeme ďalej konať tak ako doposiaľ, podmienky na zvrátenie zmien životného prostredia sa budú stále zhoršovať. Podľa Faška je doslova o minútu dvanásť.

Je to možno cynické povedať, ale pomohla koronavírusová pandémia, resp. opatrenia proti nej, životnému prostrediu na Zemi?

Úplne jednoznačne by som o tom nebol presvedčený. Musíme sa na to pozerať z pohľadu, čo sa bude diať v nasledujúcich mesiacoch. Na jednej strane je pravda, že to, čo sa teraz stalo, bola situácia, keď sme boli možno už v pozícii, že procesy, ktorými sme mali chrániť prírodu, sme už nemohli robiť riadeným spôsobom. Boli sme postavení do situácie, v ktorej sme museli v niektorých prípadoch za pochodu riešiť niektoré problémy, ktoré vyvstali.

Toto sa môže v budúcnosti zopakovať a je to príklad, že je lepšie takýmto situáciám predchádzať tým, že predtým upravíme podmienky tak, aby sa to nestávalo. Pandémia, ktorú teraz riešime je samozrejme medicínsky problém, ale v prírode sa dejú aj iné nečakané udalosti a toto je príklad toho, čo sa môže v budúcnosti stať. Možno nie v medicínskej, ale nejakej inej rovine.

Čo sa týka toho, či to pomôže na ochranu životného prostredia. Bude veľmi záležať na tom, akým spôsobom sa bude vyvíjať ekonomika v nasledujúcom období, ako dlho bude trvať tento stav a či potom nebude snaha dobiehať to, čo sa zmeškalo. Lebo ak sa to udeje, tak dynamika procesov spojených s výrobou môže vychrliť do ovzdušia ešte väčšie množstvo odpadových látok ako to bolo v priemere pred tým. Alebo sa poučíme a budeme obozretnejší a budeme rozmýšľať.

Významným spôsobom sa spomalila letecká doprava a doprava všeobecne a zdá sa, že sa to skutočne podpisuje na zlepšovaní životného prostredia. Spomalila sa priemyselná výroba. V Číne za február poklesli emisie CO2 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka až o 25 %. Je to len krátkodobé zlepšenie alebo to predsa len pomôže a dá sa to udržať?

Bolo by dobre, keby niektoré, nie až také výrazné obmedzenia, mali trvalejší charakter. Bude veľmi záležať na tom, ako budú ľudia reagovať, ako sa po tomto rozhodnú napríklad cestovať v nasledujúcom období, pretože dopyt bude potom určovať, akým spôsobom sa letecká doprava zase oživí. Myslím si, že po týchto skúsenostiach bude množstvo ľudí váhavejšie pristupovať k tomu, kam a ako budú lietať v nasledujúcich mesiacoch. To je všetko o tom istom, ako keď spotrebiteľ prichádza do obchodu a rozhodne sa kúpiť alebo nekúpiť daný výrobok a v tomto prípade to funguje rovnako. Záleží na jednotlivcoch, ako sa budú správať.

Takže pandémia by mohla ovplyvniť skôr správanie ľudí, čo by zase mohlo pomôcť v ďalšej ochrane životného prostredia?

Myslím si, že pandémia koronavírusu teraz vyvolala v mnohých až paniku. Vieme, že ľudia v takýchto situáciách zvyknú upustiť zo svojich nárokov a možno viacej rozmýšľajú. Nechcem strašiť, ale toto je príležitosť, aby sme začali uvažovať, čo je dôležité a čo je menej dôležité. Je to príležitosť, aby sme začali viac rozmýšľať. Mnohí ľudia to aj urobili, ale ide o to, či si tento prístup zachovajú aj v budúcnosti, alebo budú potom konať tak ako pôvodne.

Súhlasíte so šéfom Ekologického programu OSN (UNEP) Ingerom Andersenom, ktorý tvrdí, že príroda nám touto pandémiou a prebiehajúcou klimatickou krízou posiela signál? Mal by to byť pre ľudstvo taký budíček?

Súhlasím. Myslím si, že príroda tieto odkazy vysiela už dlho a toto nie je prvý príklad. Možno ľudia doteraz reagovali tak laxne. Len časť spoločnosti si uvedomovala tento problém, ale teraz, keď ide o bezprostredné ohrozenie života ľudí, tak toto je situácia, ktorá je nová. Povedal by som, že to nie je ideálny spôsob ako donútiť ľudí, aby začali inak konať, ale je to akýsi vyšší stupeň upozornenia.

Keby niekto chcel takéto tvrdé opatrenia zaviesť v snahe o ochranu životného prostredia, tak by to z pozície vlád celkom určite za bežných okolností nešlo…

Dovolím si pripomenúť, že to čo sa vyrokovalo v posledných piatich rokoch na klimatických samitoch nebolo možné dosiahnuť ani z rôznych ekonomických a iných dôvodov. Bolo ťažké presadiť tieto podmienky celosvetovo a teraz vznikol problém, ktorý dokázal zredukovať výrobu o toľko percent.

Viem, že je to veľmi drastické, ale ukazuje sa, že niekedy dokážu krajné situácie donútiť človeka, aby konal inak. Nie je to však podľa mňa správne. Je vždy lepšie celý proces uskutočňovať riadeným spôsobom, pretože to, čo sa teraz deje, je situácia, ktorú si napríklad ja osobne nie veľmi želám, pretože vyvoláva rôzne otrasy. Ľudské, ekonomické a to potom spätne vplýva na spoločnosť, pretože, keď je nefunkčná ekonomika, tak to sa musí prejaviť v spoločnosti a reakcie môžu byť nie práve prijateľné alebo správne a spoločnosť potom nebude nastavená na šetrenie prírody.

V tom vidím riziko, či aj vlády, ktoré budú riešiť iné veci v nasledujúcom období, nepovedia, že program životného prostredia síce chápu, ale nemajú čas ani prostriedky ho realizovať. Preto hovorím, že je lepšie opatrenia robiť riadene, ako ich nechávať na takéto situácie.

Po znížení emisií a obmedzení medzinárodnej leteckej prepravy volá aj mladá švédska aktivista Greta Thunbergová, myslíte si, že by teraz mohli jej výzvy zafungovať na viac ľudí, že by tá konzumná spotreba nemala byť až taká masívna a nemali by sme nakupovať veci len tak?

Myslím si, že sa to už stalo. Ľudia si to uvedomili, ale zase by som rád upozornil na jednu ľudskú vlastnosť, ktorú bolo vidieť aj na začiatku opatrení proti šíreniu koronavírusu na Slovensku.

Niektorí ľudia nedokázali skryť svoju chamtivosť. Bolo vidieť, ako niektorí ľudia vbehli do obchodov a začali kupovať, kupovať, kupovať. To je tiež negatívna vlastnosť. Nemali by sme sa takto správať, aj keď chápem, že každý sa snaží si zabezpečiť si svoje pohodlie, ale ide práve o to, aby sme si uvedomili, čo je pre nás podstatné a aby sme si uvedomili, že nie sme sami na svete, že sú tu aj ďalší ľudia, ktorí možno nemajú také príležitosti sa zásobiť. Myslím si preto, že je čas, aby sme boli trošku solidárnejší a rozmýšľali nad tým, že nežijeme v obmedzenom priestore osamote, ale je okolo nás kopec iných ľudí, ktorí možno nemajú také príležitosti postarať sa o seba ako my.

Povedali ste, že by bolo dobre robiť opatrenia na boj proti klimatickým zmenám plánovane. Mali by teda podľa vás niektoré opatrenia proti šíreniu koronavírusu zostať zavedené v nejakej čiastočnej miere, aby došlo k rovnováhe medzi ekonomickým reštartom po pandémii a ochranou životného prostredia, aby nedošlo k zdvihnutiu emisií po skončení koronavírusovej krízy, ktoré ste spomínali?

Na toto by bolo treba myslieť a bolo by dobre, keby sa to tak aj podarilo. Je to veľmi otvorené, čo sa teraz udeje. Ak by napríklad dôsledky tejto krízy neboli až také veľké, tak si myslím, že priestor na kompromis tu ostáva. Ak ale bude ten proces riešenia koronavírusu trvať veľmi dlho, tak to môže niektorými ekonomikami veľmi zatriasť. Bojím sa trochu toho, aké budú potom reakcie, keď ekonomika v niektorých štátoch bude v dosť zlom stave.

Myslím si, že už v tejto etape treba rozmýšľať nad tým, ako problém s koronavírusom kompromisne riešiť. V diskusiách politikov mnohých štátov už zaznieva, že treba hľadať cestu medzi ochranou života ľudí a zároveň ochranou ekonomiky, pretože to všetko spolu súvisí. Keď nebude funkčná ekonomika, tak samozrejme ani ľudia, ktorých bude treba liečiť v nasledujúcich mesiacoch a rokoch nedostanú takú zdravotnú starostlivosť, akú by potrebovali, takže treba robiť kompromisy. Aj keď je to niekedy veľmi ťažké, ale treba ich robiť.

Niektorí odborníci tvrdia, že dôjde k zvýšeniu lokálnej produkcie v jednotlivých krajinách, aby nedošlo k takej závislosti na dovoze. Bude to pre klímu a životné prostredie pozitívne, keby sa po tejto kríze štáty viac začali sústreďovať na domácu produkciu a nedochádzalo by k takému intenzívnemu exportu/importu?

Prospelo by to v tom zmysle, že by sa menej prevážal tovar. To sa veľmi často kritizovalo, že sa cez kontinenty preváža tovar, ktorý by mohol byť vyprodukovaný aj na danom mieste, keby bola spoločnosť tomu naklonená a ochotná si ho vyrábať či dopestovať na vlastných poliach.

Toto je šanca chopiť sa aj u nás niektorých príležitostí, ktoré máme, ale v minulosti sa riešil problém tak, že sme si povedali: Nebudeme tieto plodiny pestovať alebo niečo vyrábať, lebo si ich môžeme možno lacnejšie doviezť z iných regiónov, kde pracovná sila nie je taká drahá ako u nás. Teraz možno tieto aspekty budú potlačené a mohli by sme sa na to pozerať viac strategicky, že niektoré výroby a niektoré činnosti je dobré si udržať práve pre takéto krízové situácie, ako nastala teraz.

Je zaujímavé, ako sa ľudia dokážu spojiť v časoch krízy a prejavuje sa to aj u nás na Slovensku. Myslíte si, že by si ľudia po tejto kríze mohli začať viac vážiť a aj chrániť životné prostredie?

Určite majú príležitosť nad tým premýšľať. Niektoré aktivity sa nedajú vykonávať a vytvoril sa priestor, ktorý môžu ľudia využiť, aby sa zamysleli nad tým, prečo sa vlastne toto stalo a prečo niektoré reakcie ľudí boli také aké boli. Zároveň si mohol niekto uvedomiť aj to, že naše pôsobenie na Zemi nie je nekonečné. Nemôžeme nekonečne na niečo tlačiť a ísť za každú cenu až tak veľmi ďaleko.

Existujú určité hranice, ktoré za určitých okolností padnú a vtedy nastávajú problémy, pretože nie je také jednoduché vystúpiť za jazdy z takého rozbehnutého vlaku. My sme to teraz museli urobiť a myslím si, že pre niektorých to bolo dosť nepríjemné, bolestivé a niektorí ľudia sa z toho ešte celkom dobre nespamätali. Žiaľ aj takéto situácie asi musia nastať, aby došlo k nejakému prehodnoteniu prístupu ľudí.

Čo je dnes najväčšou klimatickou hrozbou na Zemi? Výrub pralesov v južnej Amerike, znečisťovanie ovzdušia, masívne lesné požiare, otepľovanie…

Ja považujem za primárny a asi najvážnejší problém to, že stále dochádza k otepľovaniu, ktoré potom v jednotlivých ekosystémoch spôsobuje nestabilitu, pretože otepľovanie na kontinentoch v pevninských častiach sveta sa už celkom jednoznačne prejavilo. Oceány a moria sa neotepľovali tak rýchlo, ale aj tam otepľovanie prebieha a dôsledky vo sférach živočíchov a rastlín, ktoré sú v oceánoch a moriach, je teraz poznať. Toto je to, čo ja vidím ako veľmi vážne.

To, že teraz došlo k obmedzeniu výroby a že sa znížila produkcia skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok vypúšťaných do atmosféry, tak to ešte neznamená, že sa tým tento problém vyriešil. Musíme si uvedomiť, že CO2, ktorý sa dostal do atmosféry od priemyselnej revolúcie až do súčasnosti, tam ešte veľmi dlho bude. Toto „V“ ktoré sa vytvorí poklesom produkcie skleníkových plynov nijako zásadne otepľovanie nezvráti. Muselo by to trvať príliš dlho, ale to si zase myslím, že nebude realizovateľné.

Dá sa tento proces otepľovania zvrátiť, alebo to už nie je možné?

Na to sa mi ťažko odpovedá, pretože jednoznačnú odpoveď som na túto otázku nevidel. Vždy sa hovorí o tom, že veľmi záleží na tom, čo sa bude diať v nasledujúcich desaťročiach. Ako sa budú meniť vstupné parametre, ktoré potom ovplyvňujú ten výsledok. Ja by som to všeobecnejšie povedal tak, že ak budeme ďalej konať tak, ako sme konali v posledných desaťročiach, tak sa budú podmienky na to, aby sa to ešte dalo zvrátiť, stále zhoršovať. Nepovedal by som, že sa to absolútne nedá, aj keď ten stav je momentálne výrazne „vyšinutý“.

Ako to myslíte?

Keď začínate registrovať v prírodných ekosystémoch odozvy nášho vplyvu, tak to už je situácia, keď sme postúpili veľmi ďaleko, pretože všetky systémy majú tendenciu spracovať nejakým spôsobom vonkajšie podnety a prispôsobiť sa im. Až keď sú tieto možnosti vyčerpané, tak potom začíname vnímať akési zmeny v týchto systémoch a tie teraz jednoznačne vnímame.

Takže nie je podľa vás v tomto prípade takzvane o 5 minút 12 ale už len o 1 minútu 12, aby sme sa zobudili pri záchrane životného prostredia?

Ja by som povedal, že áno.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...