Kde je problém? S oživením by sme mali začať krátko po Veľkej noci, inak bude zle, hovorí ekonóm Vitkovič

Marián Vitkovič (Zdroj: FB/M.Vitkovič)

ROZHOVOR Ak chceme, aby sa slovenská ekonomika z koronavírusovej krízy spamätala malo by dôjsť k uvoľňovaniu opatrení najneskôr týždeň po Veľkej noci. Tvrdí ekonóm Marián Vitkovič v rozhovore pre Denník S. Varuje, že v prípade totálneho blackoutu, ktorý spomínal premiér Igor Matovič, by slovenská ekonomika neprežila ani týždeň.

Premiér Igor Matovič hovoril o úplnom vypnutí ekonomiky, ktorý označil za dočasný blackout, čo si o tom myslíte? Bolo by to riešenie tejto koronavírusovej krízy alebo ekonomická katastrofa?

Určite by to nebolo riešenie ničoho. Vo svete sú na to seriózne prepočty, ktoré jasne ukazujú, že každá ekonomika, ktorá je otvorená, má nejakú maximálnu kapacitu, ktorú by v takomto režime prežila. V prípade napríklad Veľkej Británie alebo USA by to bol možno týždeň alebo dva, ale u nás by to nebol ani týždeň. Keď sa takýto prepočet robil v Británii na Britolskej univerzite, tak bolo jasne povedané: Keby celá doba a intenzita „lockdownu“, teda utlmenia ekonomiky, ktorý sa aj tak teraz deje všade, stála viac ako 6,4 % ročného HDP, tak sa ekonomika nedostane postupne do normálneho režimu. Budú chýbať štátu zdroje a škody z toho budú väčšie, ako to, že potenciálne teraz ušetríte menšie či väčšie šírenie pandémie.

Slovenská ekonomika je omnoho viac otvorená ako tá britská a povedal by som, že oveľa viac v reálnom čase prebiehajúca. Také sú povahy dodávateľských sietí dneška a tam by principiálne naša ekonomika neprežila v takom krátkom čase, nie že pokles o 6,4 % ale pomaly ani o 4 % HDP, keby to bolo ešte horšie ako v prípade britských prepočtov. Nieto ešte v prípade „blackoutu“ – myslím, že pán Matovič si pomýlil pojmy. Takže neviem, čo týmto myslel.

Prečo myslíte, že to premiér urobil?

Možno chcel trošku vystrašiť a zvýšiť disciplínu, čo je chvályhodné. Vláda zvládla prijať opatrenia pomerne dobre, celú záležitosť do 13. marca. Ľudia rešpektovali opatrenia. Slovensko nie je tak husto obývaná krajina s výskytom takzvaného „crowdingu“, teda neustáleho stretávania sa ľudí, ako je napríklad New York alebo niektoré najväčšie čínske provincie. Na Slovensku tomu chýba taká topograficko-geografická logika.

Keď vidíme, že napríklad Rakúsko alebo Česko, kde je viacej prípadov uvažuje nad otváraním niektorých prevádzok a podnikov, nebolo by aj u nás načase, aby sa začalo po vypnutí ekonomiky s jej postupným zapínaním?

Po Veľkej noci určite áno, ale ešte by som sa vrátil k tomu „blackoutu“. Čo sa týka zapínania, tak treba robiť optimistickejšie vyhlásenia, aj keď si myslím, že to nebude ešte také ružové. Podľa mňa ekonomiky nášho typu vydržia takéto opatrenia tak mesiac a potom treba začať ekonomiku dostávať do normálneho režimu. Ak sa „lockdown“, teda limitované uzavretia podnikov, zaviedol v polovici marca, tak po Veľkej noci, alebo podľa môjho názoru najneskôr týždeň po nej, treba začať výrazne otvárať, pretože inak budú škody v konečnom dôsledku väčšie pre všetkých, a to bez akéhokoľvek cynizmu ku každému ušetrenému životu či nakazenému. Opakujem, že podľa mňa Slovensko doteraz pandémiu zvláda veľmi dobre, takže neviem v čom je problém. Pred tromi týždňami, keď sa to začalo, som niekomu hovoril, že ak počet prípadov bude do dvoch týždňov 600, tak to bude dosť, ale tých prípadov dodnes toľko nemáme, takže asi tie doterajšie opatrenia a disciplína ľudí zabrali dosť.

V rozhovore z predposledného marcového týždňa ste predpokladali prepad slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni až do 15 %. Ste toho názoru aj teraz po opatreniach, ktoré prijala vláda na pomoc ekonomike?

Áno, jednoznačne som stále toho názoru, pretože my stále nechápeme jednu vec, že k výraznému prepadu ekonomík a kríze, by došlo aj bez koronavírusu. To by som mohol ešte veľmi dlho rozoberať, prečo ešte uvidíme mnohé negatívne veci, ktoré nebudú súvisieť s touto pandémiou. Najmä v prefinancializovaných ekonomikách, ktoré majú obrovské množstvo veľmi zle splatiteľných korporátnych úverov, ktoré sa v poslednej dobe emitovali veľmi divoko. Zvýšil sa ich agregátny objem od krízy 2008 z 2 triliónov dolárov na dnešných 8 triliónov dolárov vrátane Číny, takže si neviem predstaviť, ako bude toto zvládnuté. Ďalšia obava je tá, že globalizácia nemá už priestor ďalej rásť v móde v akom bola. Je to neudržateľné z hľadiska národných štátov a ten mechanizmus sa bude musieť podľa mňa zmeniť, ale ešte predtým dôjde k ďalšiemu otvorenému finančnému krachu a problém budú mať aj banky na západe.

A čo na Slovensku?

U nás snáď až toľko nie, pretože nie sú až také angažované, ale každopádne predpokladám, že tí, ktorí rozhodujú o dnešných demokraciách si neuvedomujú, že problém je niekde úplne inde ako je táto otravná pandémia, ktorá tú síce je, ale nie je to jediný problém a tohto sa tento rok dožijeme. Prepad bude masívny. Hocijako k 15 % ročného HDP, ale aj to sa dá zvládnuť. Takzvaní poprední slovenskí ekonómovia, teda pán Mikloš, pán Šramko, pani Kohútiková z Národnej banky a ďalší vyhlásili, že si máme požičiavať, čo sa len dá. To je zaujímavé, že takíto ľudia ako pán Oravec z liberálnej anti-štátnej Nadácie F. A. Hayeka, dnes štátny tajomník ministerstva hospodárstva za stranu SaS, teraz vravia, že si máme požičiavať, čo sa dá.

No áno, budeme si musieť a nemyslím si, že Slovensko by nedokázalo aj dnes umiestniť na trhoch nejaké tie dlhopisy. Koniec koncov už aj Španielsko, keď bolo v úplnej koronavírusovej kríze, si dokázalo požičať 11 miliárd eur ešte pred dvomi týždňami. Takže neviem prečo vystupujú kompetentní s tým, že si nevieme požičať. To je úplný nezmysel. Investori sú vždy hladní a vždy budú hladní po ako tak garantovaných a bezpečných štátnych dlhopisoch. Tak, či tak ale dôjde v ekonomike k zmenám, ktoré sú na dlhšiu diskusiu a charakter ekonomiky sa zmení.

Opäť, ako sa to prejaví u nás?

Nemyslím si, že naše priemyselné firmy, ktoré majú reálne normálne riadenie, budú tie, ktoré budú najviac trpieť. Najhoršie na tom bude sektor služieb. Slovenská ekonomika, ktorej asi tretinu tvorí priemysel čelí jasnému konkurenčné zahraničnému tlaku a tretina sú spoločnosti, ktoré nie sú vystavené tomuto tlaku, to sú domáce menšie stredné firmy. Potom je tu posledná tretina a to sú štátni zamestnanci, verejný zamestnanci. Práve sektor služieb bude najviac vystavený tlaku a v najbližšej kríze bude radikálne zúžený a prekopaný. To môže mať pre zamestnanosť radikálne dôsledky, pretože na tom je závislých veľa ľudí v týchto nie úplne efektívnych odvetviach.

Čo by sme mali teda robiť, z ktorých krajín si brať príklad?

Každá kríza a každá ekonomická teória rastu hovorí, že ak chceme zostať otvorenou ekonomikou, tak budeme musieť znižovať náklady a keďže náklady na zamestnancov už nemôžeme veľmi znižovať, tak bude potrebné, aby časť podnikateľov išlo takzvane z kola von. Tým sa ekonomika trochu zreorganizuje, prispôsobí sa lepšie vonkajšiemu a vnútornému tlaku. Na čas budú potrebné verejné investície do vnútra ekonomiky na nahradenie výpadku zahraničného dopytu a tak ďalej. Ale myslím si, že toto uvažovanie príde až tak na jeseň, keď sa konečne pochopí, že sme síce zvládli koronavírus, čo je zásluha občanov a nie nejakých vlád, ale zatiaľ nemôžeme úplne zvládnuť recesné a krízové globálne zmeny. Čiže to bude musieť byť na programe potom a ja dúfam, že potom sa tá verejná diskusia aj diskusia v opozícii a koalícii trošku znormalizuje „odľudoopuje“ a nadobudne nejaké kontúry. To je všetko.

Takže si myslíte, že sa po koronavírusovej kríze tak trochu vykryštalizuje podnikateľské prostredie?

Určite. Momentálne nemám žiadnu politickú prognózu, pretože to nikdy človek nevie, čo tu bude o pol roka, ale každopádne ekonomika ani spoločnosť nezostanú v takej podobe ako pred touto pandemickou krízou.

Zamestnávatelia aj odborári volajú po vytvorení hospodárskeho krízového štábu tvoreného predstaviteľmi tripartity a vedeného premiérom. Riešiť by mal otázky pomoci firmám a podnikateľom, ako aj postupného oživenia ekonomiky. Mala by podľa vás takáto platforma podľa vás fungovať?

Na úvod by som povedal, že je nebezpečné nahrádzať klasickú tripartitu a vynechávať z kola von odborárov. Aj keď oni nemajú moje veľké sympatie kvôli minulosti, keď sa spriahli s kadejakými privatizérmi ešte z 90. rokov, ale je korektné a civilizované dať odborárom priestor. Oni sa oprávnene sťažovali, že doteraz boli tak trochu mimo týchto rokovaní.

Druhá vec je, nech si o odborároch myslíme čokoľvek, že sa trochu obávam, aby to zase neskončilo tak, že všetci čo sa poznajú za 30 rokov budú vytvárať teraz nejaké krízové štáby. Trochu by bolo treba pustiť k tomu ľudí, ktorí reálne dokážu dať na papier na 5-6 strán štrukturálnu zmenu slovenskej ekonomiky a reálny plán, ako preplávať tým, čo príde a nielen tým, čo tu teraz je. Vôbec treba otvoriť diskusiu aj vo verejnoprávnych médiách, pretože to, čo tu teraz čítam a počúvam, to mi pripadá zvláštne. Sami sebe tvrdíme, že máme problémy a štát ich za nás vyrieši. Štát ich za nás určite nevyrieši a osobne si nemyslím, že veľké podniky na Slovensku budú mať až také katastrofálne problémy, ako sa to tak trošku takticky avizuje.

Prečo si to myslíte?

Ako som už povedal, oveľa väčšie problémy budú mať malé a stredné podniky. To neznamená, že treba všetkým pomáhať. To nie je cesta, pretože by to zase iba živilo neefektívnosť. Samozrejme s veľkými zamestnávateľmi podnikmi treba rokovať denne. To, že s tým vláda začala až teraz, bola chyba, ale nemyslím si ani to, že by sa zázrak urobil na prvom rokovaní nejakého krízového štábu. Sú predsa známe reakcie predstaviteľov veľkých podnikov a rôznych odborových združení z minulosti, keď odchádzali z rôznych rád, pretože otvorene povedali, že jednoducho na počúvanie somarín nemajú čas. Partneri zo strany veľkých podnikov sú trošku náročnejší na diskusiu ako ostatné organizácie a menšie sektory hospodárstva. Keď vidím, kto sa k tomu na Slovensku vyjadruje, či už zo strany vlády alebo expertov, stále je to len od tých, ktorí tento štát riadia alebo sú na štáte závislí. Trošku mi chýba akýkoľvek nezávislý postoj. Bodka.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhadla, že tohtoročný deficit verejných financií môže dosiahnuť 9 % HDP. Ešte februárový odhad bol na úrovni 6,12 %. Myslíte si, že to bude ďalej pokračovať a deficit bude nakoniec ešte vyšší?

Deficit verejných financií bude určite 9 %, ak to nebude ešte viac. Nebude to až taká tragédia, ak to bude jednorazové. Slovensko si ešte stále dokáže za veľmi slušné sadzby požičiavať na svetových kapitálových trhoch a bude si vedieť požičať aj najbližšie mesiace. Neviem, čo bude v druhom pol roku, ale Slovensko má nárok aj na všemožné európske mechanizmy. Od európskeho záchranného mechanizmu cez nástroje ECB a tak ďalej. Už teraz tu máme obrovskú monetizáciu, ktorá sa obhajuje krízou.

Samozrejme sa mnoho ľudí obáva, že dôjde k inflácii, ale k tomu nedôjde kvôli slabšiemu dopytu. Práve naopak môže dôjsť k tomu, čo vidíme v štatistikách, že bola za posledné obdobie vykázaná rekordne nízka inflácia v eurozóne a inflačný plán sa nebude plniť. Môže sa opakovať situácia z krízy 1929 – 1932, keď by došlo k deflácii a totálnemu hospodárskemu rozpadu. Tomu sa samozrejme štáty snažia zabrániť masívnymi výdavkami, ktoré avizujú, ale to, ako to nakoniec dopadne, uvidíme až o pár týždňov.

Hovorili ste o pôžičkách. Má si Slovensko v tejto chvíli požičať?

Kľudne, pokiaľ to vieme zmysluplne využiť. Treba povedať ako. Každopádne musí byť vláda pripravená to využiť. Existuje obrovské množstvo mechanizmov. Môžeme využiť rovno európske inštitúcie, nemusíme si požičiavať cez dlhopisy. Môžeme využiť to, čo ponúka ECB a Európska investičná banka a nehovoriac o eurofondoch. To všetko sa ale vyjasní až v najbližších týždňoch, keď sa k tomu vyjadria najväčší hráči, ako je Nemecko, Francúzsko a tak ďalej. Toto Slovensko samotné neuhrá a podľa vývoja v najväčších európskych ekonomikách uvidíme, ako bude tá pomoc nakoniec nastavená.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...