Toto už znie ako otrokárstvo, hovorí odborár Magdoško o pôvodnom znení vládnej novely. Obáva sa sociálnych nepokojov

Prezident KOZ SR Marián Magdoško (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Hospodársky krízový štáb tvorený zástupcami vlády, zamestnávateľov a odborárov by mohol zasadnúť v priebehu nasledujúcich dní. Šéf odborárov sa už stretol s ministrom práce Milan Krajniakom, ktorý sa mu ospravedlnil, že k tomu v čase krízy nedošlo skôr. Nielen o rozhovore s ministrom, ale aj požiadavkách zamestnancov a možnosti úplného zastavenia krajiny navrhovaného premiérom prehovoril prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Marián Magdoško v rozhovore pre Denník S.

Povedali ste, že žiaden lockdown, ktorý navrhuje premiér Igor Matovič, ako odborári nepodporíte. Prečo? Čo by to znamenalo pre zamestnancov?

Je ťažko povedať, čo by to znamenalo priamo pre zamestnancov, keďže je to len nejaký pokus, pretože to žiadna krajina okrem prezentovaného Wuhanu, jedného mesta v Číne, neurobila. Aj v tom prípade nevieme, do akej miery boli podniky vo Wuhane vypnuté, lebo o tom nemáme presné informácie. Mohlo by sa preto naozaj stať, že by ekonomika padla oveľa viac ako je to teraz, počas krízy, a tým pádom by došlo k ohrozeniu pracovných miest a zamestnanosti ešte viac ako sa to riskuje. Je to obrovské riziko.

Ak by takéto veci boli niekedy vyskúšané inou európskou krajinou, že by sme vedeli využiť skúsenosti, tak určite sa o tom dá diskutovať, ale nie v tejto chvíli. Ďalšia vec je, že takéto veci sa nerobia cez prieskumnú agentúru a diskusiu s verejnosťou, pretože skôr to môže vyvolávať pocit paniky a chaosu. Vieme, akí sú ľudia. Začnú teraz húfne vykupovať všetko lebo majú pocit, že príde „vypnutie“ a koniec sveta. Zdá sa nám to nie celkom šťastne odkomunikované, ale aj po obsahovej stránke nie celkom dobré.

Premiér povedal, že „lockdown“, ktorý premenoval na „blackout“, je len jednou z možností, o ktorých sa má diskutovať. Rovnako ako KOZ aj zamestnávatelia navrhujú okamžité vytvorenie krízového hospodárskeho štábu, ktorý by mal viesť premiér Igor Matovič. Už sa KOZ podarilo po voľbách komunikovať s novou vládou?

Podarilo, je to úplne čerstvá informácia. Z včerajšieho (1.4.) večera. Keď som končil v Téme dňa v televízii TA3, tak ma kontaktoval minister práce pán Krajniak a absolvovali sme rokovania. Musím korektne povedať, že sa pán Krajniak ospravedlnil v mene celej vlády za to, že sa im nepodarilo sa s nami doposiaľ stretnúť. Deklaroval veľký záujem o spoluprácu a rokovanie s odbormi. Oboznámil ma s tým, že pre technické nedostatky bol stiahnutý z vlády materiál v súvislosti s menovaním nových členov tripartity, ktorý opätovne predloží na ďalšie rokovanie vlády. Prerokovali sme novelu zákonníka práce, ktorú v zrýchlenom čítaní prerokujú poslanci. (Pozn. red.: Rozhovor vznikal krátko pred rokovaním parlamentu o novele zákonníka práce). Je tu také svetielko nádeje, že sociálny dialóg začne fungovať tak, ako by mal.

Vládna koalícia presadila v parlamente prerokovanie novely zákonníka práce v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby ich prerokovala s odborármi, čo ste už kritizovali. Ktoré zmeny v novele pracovnej legislatívy sú pre vás neprijateľné? Hovorili ste o nich aj s ministrom práce?

V prvom rade tých 400 hodín, ktoré môže zamestnávateľ prikázať zamestnancovi odpracovať. My už dnes máme možnosť, že zamestnávateľ môže prikázať 150 nadčasových hodín a ďalších 250 po dohode so zamestnancom. Ak by malo pribudnúť ďalších 400 hodín, ktoré môže vyložene prikázať zamestnávateľ zamestnancovi, tak to považujem už za takmer otrokárske paragrafové znenie. Navyše, ak štát zaplatí firme 80 % (platu zamestnancov), tak aký dôvod má zamestnávateľ na to, aby prikázal zamestnancovi nadrobiť si príjem, ktorý dostával. Ani toto tam nebolo riešené, ale na večernom rokovaní sme sa dohodli s pánom ministrom na tom, že to vypustí a v novele to nebude.

Varovali ste, že dostávate na KOZ množstvo mailov, ktoré vás dokonca nabádajú k nátlakovým akciám. Myslíte si, že by v prípade totálneho zastavenia neesenciálnych firiem, teda lockdownu, mohlo dôjsť k tomu, že odborári vyjdú do ulíc?

Nemyslím si, že niečo také je záujmom nás odborárov. Naším záujmom je vyriešiť veci za rokovacím stolom. Preto voláme po sociálnom dialógu. Ja som len povedal, že ak nebude sociálny dialóg a zamestnanci stratia vieru v správne riešenie problémov, tak sa môže stať, že vzniknú ohniská napätia, kde nad tým stratíme kontrolu my aj štát a bude to nekontrolované. Takýchto sociálnych nepokojov sa obávam.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) označila niektoré prvotné opatrenia vlády na prvú pomoc ekonomike za nedostatočné. Kde vidíte najväčšie medzery?

Najväčší nedostatok je v tom, že sú predstavované, povedal by som, po častiach. Som presvedčený o tom, že ak by sme sedeli spolu, bolo by to lepšie a nemám na mysli nejaké siahodlhé sedenia. Ako sa zvykne hovoriť, mlátenie prázdnej slamy. Ja mám na mysli konštruktívne rokovania, kde vyriešime problém metódou – viac hláv, viac rozumu. Pretože máme skúsenosti z krízy 2008-2009. Očakávali sme, že opatrenia mohli byť adresnejšie a nie len takto 80 %.

Myslíme si, že sme mohli byť solidárnejší k nízkopríjmovým skupinám, ktoré mohli trebárs dostať 85 – 90 % príjmu a ubrať percentá tým, ktorí zarábajú oveľa viac. Aj to je ale na diskusiu, keďže je to krízové riešenie a potrebovali sme to rýchlo riešiť, tak je to tých 80 %. Potom sme hovorili aj o problémoch so zdravotníkmi. Ak napríklad zdravotnícky pracovník alebo zamestnanci z oblasti, kde je vyhlásený núdzový stav prídu do kontaktu s osobou, ktorá je pozitívne testovaná na koronavírus, tak idú do karantény a majú tým pádom len 55 % náhradu svojho príjmu. Veď to je absurdné, keď oni musia vykonávať svoju prácu. S ministrom práce sme sa preto dohodli aj na tom, že sa to v novele zmení a budú dostávať 100 % platu.

Keď ste hovorili o percentách z platu, tak len pripomeňme, že KOZ žiada, aby existovala podmienka, že firma, ktorá dostane tých 80 % náhrady platu pre zamestnancov, nebude prepúšťať. Ale ako sa dá zabezpečiť, aby neprepúšťali veľké firmy ako Decodom, ktorým pomoc od štátu nestačí?

Decodom je osobitná kapitola. Mal dlhodobo finančné problémy. Toto nie je spojené len s touto krízou, ktorá prišla teraz. Osobne si myslím, že sa to viac zneužilo ako je skutočný problém kvôli koronavírusu, pretože odborári z Decodomu boli u nás rokovať už viac ako pred pol rokom o problémovej finančnej situácii, ktorá vo fabrike vznikla. Nehovorím, že by predstavitelia Decodomu chceli niečo zakrývať, ale jednoducho to prepúšťanie vyše 900 ľudí nemá súvislosť len s krízou. To ich už len dokončilo, ako sa hovorí.

Aby som sa vrátil k tomu, že ako sa to dá zabezpečiť, že firmy nebudú vo veľkom prepúšťať. My sa dnes bavíme o tom, že príspevky budú dostávať len firmy do 300 zamestnancov, lebo zatiaľ nám EÚ blokuje eurofondy z hľadiska štátnej pomoci len do výšky 200-tisíc eur na firmu. O tom rokujú predstavitelia vlády, aby sa to uvoľnilo. Vo firmách, ktoré budú teraz dostávať 80 % si myslíme, že je to ľahko kontrolovateľné. Budú dostávať príspevky na zamestnanca a ak zruší 10 a viac pracovných miest, tak bude musieť dotácie vrátiť.

Dobre, ale čo veľké firmy, ktorým tých 200-tisíc eur na pokrytie nákladov na zamestnancov nestačí?

Pozriete, u veľkých firiem vláda už podľa mojich informácií koná a podnikajú kroky, aby nám Brusel dal výnimku, ako už dal ostatným krajinám, ako Dánsku alebo Francúzsku na odblokovanie tej 200-tisíc eurovej hranice na štátnu pomoc. Tým pádom by sme mohli peniaze z eurofondov presunúť aj tým väčším firmám, aj keď tomu rozumiem a chcem sanovať aj zamestnancov veľkých firiem. Aj ich problémy musíme riešiť, ale na druhej strane musíme veľmi vážne začať diskutovať o tom, kde tieto veľké firmy zdaňujú svoje zisky. Niektoré ich zdaňujú v daňových rajoch, vyvážajú von dividendy a ja mám napríklad návrh na také jedno gesto. Veľké firmy by mohli nerozdeliť zisk a dividendy za rok 2019 a potom môže súbežne s tým prísť aj štátna pomoc pre tie veľké firmy.

Zamestnávatelia tvrdia, že by šlo zvýšiť zadlženosť Slovenska a financovať injekcie do ekonomiky prostredníctvom vyššieho zadlženia. S tým nesúhlasíte?

Nehovorím, že nie, ale aj zadlžovanie musí mať svoju hranicu. Sú na to nejaké ekonomické pravidlá. Áno, súhlasím s tým, že dlh je nízky, ale zase to neznamená, že vyrobíme počas krízy 200 % dlh.

To nie, ale niektorí odborníci tvrdia, že zadlženosť zdvihnutá na 60 % HDP by nebola pre Slovensko žiadna katastrofa a dalo by sa z požičaných financií podporiť hospodárstvo…

To hej, ja síce nie som vzdelaním ekonóm, ale my sme trošku umreli na spravodlivosť a krásu, keďže kríza prišla tak nešťastne v období pred voľbami, keď sa každý sústreďoval na predvolebný boj. Máme tu zákon o dlhovej brzde. V januári, keď sme boli ešte vo veľmi dobrej ekonomickej kondícii a boli sme veľmi dobre hodnotení ratingovými agentúrami, tak sme mohli predať štátne dlhopisy možno aj za záporný úrok. Dnes je situácia úplne iná. Komerčné banky už nemajú záujem o štátne dlhopisy jednotlivých štátov, lebo je to riziko. Dnes nám už zostal len Euroval, Európska centrálna banka (ECB) a eurofondy. Tá štvrtá vec, ktorú sme v dobrých časoch nestihli a mohla nám veľmi pomôcť bola, že by si štát požičal a sanoval z toho veľké firmy. Nestihli sme to urobiť, lebo sme potrebovali otvoriť dlhovú brzdu, ale v parlamente pred voľbami nebola absolútne šanca, aby sa vtedajšia koalícia a opozícia dohodla na otvorení dlhovej brzdy.

Čo navrhuje KOZ, aby sa predišlo prepúšťaniu vo firmách?

Minister financií plus odborníci z ekonomickej oblasti, ktorých máme aj my ako KOZ, by si mali sadnúť a vypočítať, aké disponibilné zdroje máme k dispozícii a pokiaľ môžeme ísť s požičiavaním. Ak budeme mať jeden balík peňazí, tak potom vieme rozdeľovať a povedať, že toľko vieme dať malým firmám, toľkoto veľkým, pretože pomoc potrebujú jedny aj druhé, to nepopieram, len záleží na tom, komu a koľko. Kládol by som dôraz na to, že ak veľká firma vyvážala pravidelne každý rok dividendy von svojej „matke“ a zdaňovala svoje zisky v daňových rajoch, tak by som sa veľmi vážne bavil s predstaviteľmi tej firmy. Uznávam však, že zamestnanci za to nemôžu a aj zamestnancom takýchto firiem treba pomôcť.

Mal by práve tieto otázky riešiť krízový hospodársky štáb, po ktorom volajú odborári aj zamestnávatelia?

Určite áno a dostal som aj prísľub od ministra práce, a jeho prostredníctvom aj od ministra financií, že vláda už rokuje s bankami o odložení splátok úverov a to nielen pre firmy, ale aj pre fyzické osoby. To je veľká pomoc, ale mali by sme pri tom ešte jednu požiadavku. Aby boli odložené nielen splátky, ale aby došlo aj k zmrazeniu úrokových sadzieb. Lebo čo z toho, že vám odpustia splátku, keď pol roka budete potom z tej sumy potom platiť aj tak úroky. Keď ste náhodou na začiatku čerpania hypotéky, tak úroky sú obrovské a keď vám to každý mesiac bude narasť, tak vám to veľmi nepomôže, že vám odložil splátky, lebo v konečnom dôsledku zaplatíte viac. Preto požadujeme zmraziť aj úrokové sadzby na čas odloženia splátok. To by malo byť ďalšie opatrenie, ktoré by mala vláda urobiť, aby sa pomohlo aj firmám aj zamestnancom. Samozrejme treba permanentne vyhodnocovať stav rozhodnutí a stav vo fabrikách a podľa toho sa ďalej dohodnúť.

Neviete kedy by krízový hospodársky štáb mohol začať fungovať? Alebo či vôbec vznikne?

Minister práce ma ubezpečil, že v pondelok na vládu predkladal materiál o odvolaní starých členov tripartity a menovaní nových, ale materiál bol stiahnutý. Minister mi vysvetlil, že tam boli nejaké drobné technické nedostatky, a preto ho sám stiahol, ale sľúbil, že to vzápätí opraví a predloží na najbližšie rokovanie vlády. Dúfam, že vláda to možno aj dnes (2.4.) alebo na najbližšom svojom rokovaní schváli a následne by malo byť zvolané mimoriadne zasadanie tripartity. Ak sa na tom dohodneme, tak by sa toto zasadanie mohlo schádzať v krízovom režime posilnené o odborníkov z ekonomickej aj hospodárskej, kde by sa potom prijímali odporúčania pre vládu, pretože v konečnom dôsledku musí aj tak rozhodnúť vláda.

Takže krízový hospodársky štáb by mohol zasadnúť v priebehu dní, možno na budúci týždeň?

Je to možné a boli by sme veľmi radi, ak by sa tak stalo. My sme s pánom Malatinským debatovali aj o tom, že by bolo možno vhodné aj novelizovať zákon o tripartite, aby v čase takejto krízy predsedal tripartite premiér. Myslíme si totiž, že sú to mimoriadne vážne veci, ale ministra Krajniaka nijako nespochybňujem. Tradíciou je, že tripartitu vedie minister práce a premiér chodil na kľúčové rokovania, ale myslím si, že by bolo veľmi vhodné, aby v týchto krízových časoch predsedal pán premiér. Ak nie predsedal, tak aby bol aspoň prítomný na každej tripartite.

Stále častejšie sa skloňuje opatrenie známe z nemeckých pomerov ako „kurzarbeit“, ktorý by mal umožniť, aby veľké firmy nemuseli prepúšťať. KOZ s tým súhlasí tiež. Myslíte si, že by sa to teraz dalo spoločne presadiť a presvedčiť vládu k takémuto kroku?

Áno, ale tu nikto nepovedal úplnú pravdu a už vôbec nie zamestnávatelia. V Nemecku je ten celý názov „kurzarbeit geld“ a to je konto, na ktoré sa skladajú zamestnávatelia aj zamestnanci určitým percentom v dobrých časoch. To nie je nejaký fond, ktorý dotuje štát. Je to fond, ktorý v Nemecku vznikol v čase hospodárskej krízy rokov 2008 – 2009 a vtedy tam úspešne pomohol. My sme ale urobili na Slovensku takú veľmi jednoduchú obdobu tohto „kurzarbeitu“. Do budúcna by bolo určite vhodné zaoberať sa myšlienkou na úplné zriadenie tohto opatrenia. Sú v tom totiž ďalšie podmienky. Je tam napríklad záväzok a povinnosť, že firma nezruší žiadne pracovné miesta nielen počas krízy, ale ešte aj niekoľko mesiacov po kríze a sú tam ešte ďalšie pravidlá, za akých môže zamestnávateľ z „kurzarbeitu“ čerpať peniaze. Myslím si, že na túto krízu nevieme na Slovensku spustiť plnohodnotný „kurzarbeit“ ako majú Nemci. Takže, áno, je to pomoc, ale treba to dopredu pripraviť, lebo toto určite nie je posledná kríza, ktorú zažívame.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...