Medzitým u Valla: Zbytočných 50-tisíc pre pracovníčku a neskúsení progresívci schválení do čela podnikov

Matúš Vallo (Zdroj: SITA)

Hoci malo byť primátorovanie Matúša Valla zlomom a stopnutím netransparentnosti predražených zákaziek či obsadzovania funkcií spriaznenými ľuďmi, nič také sa v mnohých prípadoch nekoná. Výber šéfov mestských podnikov je toho jasným príkladom. 50-tisícová zákazka pre vlastnú zamestnankyňu, nekompetentní adepti schválení do vrcholových funkcií či vhodná politická príslušnosť ako záruka kariérneho rastu. Aj tieto neduhy prichádzajú na um v konfrontácii s nižšie uvedenými faktami.

Každé mesto na Slovensku, ale i vo svete musí mať na zabezpečenie svojho fungovania zriadenú širokú paletu mestských podnikov. Tie pre neho zabezpečujú každodenné služby, dopravu či výkon rôznych politík, napríklad kultúrnych.

Platí to obzvlášť pre mesto akým je Bratislava, v ktorom sa počas dňa zdržuje zhruba jeden milión ľudí. V režime s majetkovou účasťou mesta tu funguje napríklad vodárenská spoločnosť, dopravný podnik, mestské lesy, turistická kancelária či kultúrne a informačné stredisko.

Každý schopný podnik musí mať zo svojej podstaty širšie vedenie a šéfa. Tieto posty nie sú na rozdiel od súkromných firiem obsadzované napríklad kariérnym postupom, ale výberovým konaním s tým cieľom, aby bola zabezpečená čo najväčšia transparentnosť.

Pokiaľ má uchádzač o ten či onen post záujem, prihlási sa do konkurzu. Okrem formalít, ako zaslanie vypracovaného dotazníka, dokladu o absolvovanom vzdelaní, životopisu, čestného vyhlásenia či svojho vypracovaného plánu na rozvoj podniku a mesta, musí absolvovať aj tú menej príjemnú časť.

Ňou je obhájenie svojich osobných kvalít pred výberovou komisiou. Tá by mala v zmysle stratégie mesta pozostávať z piatich odborníkov. Na koberček pred ňu sa však nedostane len tak ktokoľvek. Uchádzač totiž musí prejsť akousi predselekciou.

Dve zmluvy na tú istú prácu?

A tu začína byť príbeh zaujímavý. Hoci má bratislavský magistrát vlastné oddelenie ľudských zdrojov, na túto predselekciu si zabezpečil externého poskytovateľa – istú Martinu Rothovú. Uzavretú zmluvu s ňou ako živnostníčkou nájdete tu.

Mimochodom, šéfkou oddelenia ľudských zdrojov, ktoré by takúto činnosť mohlo prirodzene zabezpečovať bez potreby najímania tretej strany a tým pádom aj zvýšenia verejných výdavkov je – Martina Rothová. Tá istá odborníčka.

Keď sme sa zaujímali o to, či predselekciu nie je možné vykonávať v rámci existujúcich personálnych kapacít a či je nevyhnutné mať pre tento účel separátnu zmluvu s vlastnou zamestnankyňou, hovorca magistrátu Peter Bubla nám odpovedal, že „po posilnení oddelenia ľudských zdrojov sa uvádzaná činnosť vykonáva iba interne“.

Premiérsky plat

Samotná existencia zmluvy ale nie je jedinou kuriozitou. Pozornosť púta aj odmena, na ktorej sa Matúš Vallo, uvedený ako objednávateľ, s Martinou Rothovou dohodol. Ide o 3,4-tisíc eur za odporučenie jednej takejto osoby. Presnú formuláciu nájdete v prílohe č. 2. zmluvy s pani Rothovou a znie nasledovne:

Očividne premrštenú sumu obhajuje mesto zložitosťou celého predvýberového procesu. Do februára vraj spolupracovala s Vallovým magistrátom pri 15 výberových konaniach a pri jednom sa mal počet prihlášok pohybovať v rozmedzí od 10 do 50.

„Práca pani Rothovej spočívala v preverení a spracovaní každej jednej prihlášky, čo znamená preveriť doručené podklady, urobiť predselekciu uchádzačov, skontrolovať referencie (predložené kandidátmi, ale aj skryté – vlastným zisťovaním), zostaviť rebríček uchádzačov vhodných na vypočutie,“ argumentuje Bubla s tým, že ponuka bola zároveň najnižšou v súťaži.

Podľa slov hovorcu si mala iba vďaka tejto činnosti Rothová prilepšiť o celkovo 51-tisíc eur. Za aké obdobie, nie je známe. Na zmluve totiž chýba dátum jej uzavretia. Pochopiteľne však mohlo ísť maximálne o niečo vyše roka, odkedy sa v Bratislave zmenilo vedenie a začali sa výberové konania do mestských podnikov.

Z jednoduchých výpočtov tak vyplýva, že Rothová mohla za toto obdobie zarábať zhruba niečo medzi 5 až 6-tisíc eurami mesačne z mestskej kasy (odhadovaný plat vedúcej zamestnankyne plus odmena z tejto separátnej zmluvy).

Denník S má tiež zo zdroja v magistráte k dispozícii informáciu, že Martina Rothová je veľmi dobrou osobnou priateľkou riaditeľa magistrátu Ctibora Košťála.

Team skúmajúci aj integritu

Zaujímavou informáciou, ktorá sa ale Rothovej týka len sčasti, sú aj kritériá a zásady, ktoré magistrát skúma pri obsadzovaní vysokých funkcií v mestských podnikoch. Zverejnené a dostupné sú na tejto adrese.

Pri uchádzačoch o lukratívne verejné posty je skúmaná okrem štandardných požiadaviek aj požiadavka vyhovujúcej osobnej „integrity“. Vo vyššie priloženom dokumente o zásadách je tento pojem použitý minimálne 16-krát. Skúmať ju má „odborný team“ z „verejných zdrojov“.

Nakoľko ide o pojem, ktorý poskytuje viacero možných interpretácií, zaujímalo nás, či nemôže byť táto fáza konania použitá na odfiltrovanie kandidátov s nevyhovujúcim politickým a ideovým presvedčením bez ohľadu na ich skutočnú odbornosť.

Mesto nás ubezpečovalo, že nie. „Konečný výber je na komisii, ktorá je zložená jednak zo zástupcov mesta, ako aj ext. odborníkov v danej oblasti/manažmentu/ľudských zdrojov a poslancov. Kontrola integrity je vykonávaná v súčinnosti so zamestnancami magistrátu (kontrolujú nezávisle) v súlade s odporúčaniami Transparency International. Neskúma sa (ani sa nemôže skúmať) politická príslušnosť,“ odpovedal Denníku S Peter Bubla.

Vallo, komisárka, kandidátka – progresívny trojuholník

Existujú však minimálne dva prípady, pri ktorých vznikajú voči tomuto tvrdeniu pochybnosti. Prvým je výmena na poste šéfky bratislavskej turistickej organizácie (Bratislava Tourist Board – BTB), ktorej sa začiatkom roka venoval lokálny denník Bratislavský kuriér.

Vtedy mala na poste šéfky tohto mestského podniku vymeniť dlhoročnú vedúcu Alžbetu Melichárovú mladučká Veronika Slováková. V komisii, ktorá v tomto výberovom konaní rozhodovala, sedela aj podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Zora Jaurová. Slováková sa pritom verejne hlási k podpore rovnakej politickej strany.

Môže ísť samozrejme aj o zhodu náhod a na výkon verejnej funkcie to Slovákovú nemusí diskvalifikovať. Ako väčší problém sa ale javí to, že táto možná nová šéfka BTB nemala v predmetnom odbore nielen vzdelanie, ale ani praktické skúsenosti.

Z údajov z jej medzičasom zmazaného životopisu totiž vyplývalo, že okrem jazykovej vybavenosti má k turizmu blízko iba cez tento údaj – Turistická prehliadka mestských lesov Bratislavy pre zahraničných turistov na platforme AirBnB. Inak sa pohybovala skôr v oblasti politiky, ekonomiky či administratívy.

Slováková však napokon do tejto funkcie nenastúpila, údajne pre útoky a napádanie osobnej integrity. „Nevidíme dôvod, pre ktorý by malo byť rozhodnutie výberovej komisie spochybňované. Rozhodnutie pani Slovákovej však rešpektujeme,“ povedal Bratislavkému kuriérovi Peter Bubla.

Z hygieničky expertka na kultúru?

Na sklonku tohto februára sa objavili pochybnosti aj v súvislosti s výberom šéfa/šéfky Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS). Vo svojom blogu s názvom Transparentnosť neznamená odbornosť. O prebiehajúcom výberovom konaní na riaditeľa BKIS, sa mu veľmi podrobne venoval publicista Peter Bleha. Text sa týkal Kataríny Hulíkovej a objavila sa v ňom informácia, že sa pozná s progresívnym primátorom Matúšom Vallom.

„Konkurz vyhrala uchádzačka, ktorá ako jediná nepredložila víziu a teda nesplnila zadanie. Uchádzačka, ktorá sama na priloženom videu prezentuje, že víziu nemá, ale bude ju hľadať. Bolo jej umožnené svoj projekt na webe zmeniť šesť dní po záverečnom termíne, keď už sa mohla oboznámiť s projektami ostatných kandidátov a ten svoj doplniť,“ píše v záverečnom sumári Bleha o Hulíkovej.

„Ani svoj pôvodný program pritom neodovzdala načas, nakoľko bol datovaný 9. februára a termín mala do 7. februára. Počas prezentácie nevedela vymenovať jediného človeka z kultúry, ktorého by oslovila na spoluprácu. Vzdelaním je hygienička,“ dodáva autor. Podobných príkladov by sa možno našlo viac.

Vieme si to predstaviť aj inak

Zhrnuté a podčiarknuté. Nielen z uvedených, ale aj iných verejne dostupných informácií vyplýva dôvodná pochybnosť, že bratislavský magistrát je skutočne tým sľubovaným progresívnym rajom, kde kamarátstva či ideové prieniky nehrajú žiadnu úlohu a kde sa obracia každé euro so zreteľom na verejný záujem.

Za peknou fasádou a pútavým politickým marketingom sa môže skrývať presne toľko sklamaní, na aké sme boli zvyknutí pri predošlých bačovaniach na rôznych úrovniach štátu a miestnych samospráv. Bod zlomu sa nekoná.

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...