Opatrenia na pomoc podnikateľskému prostrediu sú adekvátne krízovej situácii aj možnostiam verejných financií, tvrdí analytik

Zľava: Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak, predseda vlády SR Igor Matovič a podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Richard Sulík (Zdroj: SITA)

Opatrenia na pomoc podnikateľskému prostrediu, ktoré v nedeľu predstavila vláda, sú podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Petra Goliaša adekvátne krízovej situácii aj možnostiam verejných financií. Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, treba zabezpečiť, aby sa čo najviac financovali z eurofondov, čím by nezvyšovali verejný dlh.

Vláda by tiež mala prehodnotiť priority vo verejných výdavkoch v prospech záchranných opatrení. To znamená znížiť výdavky na iné priority, napríklad trináste dôchodky či nákup stíhačiek. Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z tejto krízy. Preto treba stanoviť strop pre dopad opatrení na dlh a tiež premyslieť ich efektívnosť,” myslí si analytik.

Inštitútu v predstavených opatreniach chýba z ich návrhov odklad splátky úverov postihnutým ľuďom aj firmám, na čom ale Ministerstvo financií SR podľa medializovaných informácií pracuje. “Ďalej treba zvážiť čiastočné dotovanie pracovných miest firmám, ktorým výrazne klesli tržby, aby nemuseli niesť vysoké náklady z prepúšťania. Dotácie by mali byť blízko úrovne podpory v nezamestnanosti, na ktorú by prepusteným zamestnancom vznikol nárok a mali by byť dočasné,” dodáva Goliaš.

Ako poznamenal analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský, aktuálne sa stáva cieľom prežitie základných štruktúr v spoločnosti – výplata dávok, finančný systém, fungovanie zdravotnej starostlivosti či bezpečnosť. “Vláda sa nemôže tváriť, že všetkým podnikateľom aj zamestnancom jednoducho nahradí tržby a príjmy, ako by sa nič nedialo. Mnohé sektory si budú musieť prejsť reštrukturalizáciou. Akcionári a veritelia musia absorbovať straty predtým, než sa začnú rozdávať miliardy. Cieľom by malo byť pomôcť najviac zasiahnutým skupinám, predísť sociálnym nepokojom. Preto tieto opatrenia zatiaľ vnímam ako triezve. Aj triezve opatrenia sú však udržateľné len za cenu obrovského nárastu dlhu. Získané peniaze však bude treba primárne na financovanie základných potrieb spoločnosti,” konštatuje analytik.

Podľa neho ide o miliardové balíčky, no nemali by sme zabúdať aj na oveľa lacnejšie, no dôležité opatrenia, a to maximálne navýšenie testovania a systematické odhaľovanie ložísk nákazy, prepracovaný systém karantén, hospitalizácie a liečby, či bezpečnej cezhraničnej prepravy. “Vláda musí mať jasný plán, pri akých hodnotách akých indikátorov bude otvárať ekonomiku. Momentálne to nevyzerá, že tieto rozhodnutia prichádzajú na základe nejakého systematického plánu,” poukazuje Vlachynský. Podľa neho by mala nastať aj rýchla zmena pravidiel, napríklad povoliť živnostníkom vykonávať závislú činnosť a okamžite zriadiť voľnú živnosť, aby si mohli hneď začať aspoň trochu vypomáhať prácou v sektoroch, kde je v tomto momente nedostatok zamestnancov.

Vláda v nedeľu zverejnila sedem základných opatrení na minimalizáciu ekonomických dopadov pandémie s názvom Prvá pomoc zamestnancom, firmám a SZČO. Štát bude preplácať povinne zatvoreným prevádzkam štyri pätiny mzdy zamestnancov a peniaze pošle aj firmám a živnostníkom, ktorých tržby v čase pandémie výraznejšie klesli. Zároveň poskytne bankové záruky za úvery pre firmy, predĺžil karanténnu OČR do konca karanténnych opatrení a odloží platby odvodov a preddavkov na daň z príjmov pri poklese tržieb. Umožní aj započítanie doteraz neuplatnenej straty. Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka ide o hlavnú časť pomoci slovenskému hospodárstvu. V nasledujúcich dňoch by mali prísť ďalšie desiatky menších opatrení, ktoré majú za cieľ zjednodušiť život podnikateľov a zmierniť dopad pandémie na ich podnikanie.

Predložené opatrenia skritizoval bývalý minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). “Vláda konečne predstavila, ako chce pomôcť ekonomike. Musím žiaľ konštatovať, že vôbec nerieši chorobu, ale len jej príznaky. Aj to slabo. Hospodárstvo si práve zlomilo nohu a lekár Matovič mu predpísal Ibalgin proti bolesti, natieranie Voltarenom a intenzívne fúkanie rany. Pokiaľ nedáme do poriadku kosť, nič sa nerozbehne,” tvrdí Žiga.

Spokojný nie je ani Zväz automobilového priemyslu. Prijaté opatrenia hodnotí ako nedostatočné a opätovne vyzýva na prijatie princípov „Kurzarbeit/Shorttimework“. Podľa predstaviteľov automobilového sektoru si kompetentní musia uvedomiť, že prijaté opatrenia ovplyvnia aj správanie sa investorov v budúcnosti.

— SITA

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...