Čaká nás nedostatok potravín? Ak sa dlhodobo uzavrú hranice, nebudeme jesť ryžu ani zemiaky, hovorí Jozef Bíreš

Ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozef Bíreš (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Zásoby obilia máme dostatočné, aspoň zatiaľ. Na určitú dobu vydržíme. Začína možno chýbať ryža, lebo údajne najviac sa jej vozilo cez Taliansko. Pandémia koronavírusu je cvičenie na zamyslenie, ako tento sektor obnoviť a naštartovať, aby potravinová sebestačnosť Slovenska bola vyššia, hovorí pre Denník S riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

Aké bude mať šírenie koronavírusu dôsledky na slovenské potravinárstvo?

Scenár bude závisieť od toho, ako sa bude koronavírus a jeho šírenie vyvíjať. Podľa poslednej diskusie s obchodnými reťazcami aj štátnymi hmotnými rezervami sa ukazuje, že zatiaľ potraviny sú. Môže sa stať, že nejaký výpadok bude, ale pokiaľ sa budú ľudia správať racionálne, normálne, tak by to nemal byť problém.

Výpadok sa začína pri nedostatku ľudí, pretože mnohí vypadávajú či už pre karanténu alebo stráženie detí. To znamená, že niektoré potravinárske spoločnosti fungujú na núdzový režim. Najviac nás trápia prevádzky, ako sú veľké priemyselné mliekárne, kde ak vypadne určitý počet ľudí, tak už tie objemy mlieka nevedia spracovať. Nespracované mlieko sa nedá skladovať, takže sú to najmä čerstvé potraviny, kde môže nastať problém z dôvodu pracovnej sily.

Platia nejaké sprísnené hygienické nariadenie pre potravinárov?

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) už vydala na začiatku tejto infekcie usmernenie pre jednotlivé regionálne potravinové a veterinárne správy, ktoré určujú, na čo sa majú zamerať. Je to otázka hygieny, sanitácie, narábania s potravinami. Najmä s tými, ktoré nie sú balené. To je vec pekárenských výrobkov, ovocia zeleniny, kde sme navrhli prísny režim. V sektore pekárenských výrobkov sme napríklad navrhli, aby bol v predajniach pri pečive prítomný zamestnanec, ktorý upozorňuje ľudí, lebo niektorí sa naozaj nevedia správať. Napriek tomu, že sú tam technické zábrany, rukavice, sáčky, tak niektorí nerešpektujú opatrenia a siahajú pre pečivo holými rukami.

Vykonáva ŠVPS špeciálne kontroly potravinárov, čo sa týka dodržiavania prísnejšej hygieny počas opatrení proti koronavírusu?

Aj my sme momentálne limitovaní, pretože nám určité percento ľudí vypadlo, ale so zameraním na šírenie tejto infekcie robíme cielené kontroly. Zameriavame sa na kontroly, hygieny, predaja, zásobovania, skladovania, prepravy a takisto sledujeme aj pôvod potravín. Takže áno, sú kontroly vykonávané aj z pohľadu prevencie šírenia tejto infekcie prostredníctvom potravín.

Majú slovenskí producenti potrebné ochranné prostriedky, aby nepreniesli vírus na potraviny? Len včera o ne vládu žiadali naši mliekári. Nehrozí, že napr. nakazený pekár prenesie vírus na celú várku chleba, ktorý si potom ľudia kúpia v obchode?

Je to veľmi dôležitý faktor, pretože človek zohráva najdôležitejšiu úlohu pri prenose nákazy a obzvlášť pracovníci, ktorí sú pri výrobe potravín. Áno, toto je na dennej báze, že potravinári by to aj vedeli finančne vykryť, ale zohnať ochranné a dezinfekčné prostriedky im robí jednoducho problém. Robia pre to všetko. Poznám niekoľko potravinárov, ktorí vyčlenili pár ľudí, aby šili rúška, lebo ich nevedia zohnať. Rúška sa ťažko zháňajú a chýbajú napríklad už aj dezinfekčné prostriedky na vemená pri dojení kráv. Ten cyklus dvojmesačného zásobenia tam síce bol, ale už to dosť pokrivkáva. Toto je teda veľmi citlivý aspekt z hľadiska dodržania ochrany pred šírením koronavírusu.

Kto je za bezpečnosť potravín zodpovedný, keď niektorí ľudia nerešpektujú nariadenia a pokyny? Starajú sa o to potravinári samotní pretože im za to hrozia pokuty?

V prvom rade je to predajca, kto je zodpovedný za to, či sú všetky podmienky predaja dodržané. Všetky obchodné reťazce som poprosil, aby na aspekty hygieny a správania sa zákazníkov boli obozretní a robili všetky opatrenia, aby nedošlo ku kontaminácii potravín.

Ako sme na tom ohľadom potravinovej sebestačnosti? Obzvlášť teraz v čase šírenia nákazy koronavírusu?

Na Slovensku stále platí, že 60 % potravín sa dováža. Keď sa mýlim o pár percent tak je to možné, ale pri niektorých druhoch potravín, ktoré sme vedeli vyrobiť, sme dnes závislí na dovoze. Keď nedovezieme zemiaky, tak v tom už sebestační nie sme. Rovnako fazuľa, ak ju nedovezieme, tak nie sme sebestační. Teraz sa prejavuje, ako sme sektorovo pripravení a čo vieme vyrobiť z vlastných zdrojov. Zatiaľ vieme pokryť mliekarenské výrobky, aj keď niektoré druhy syrov dovážame. To isté sa týka mäsa a výrobkov z mäsa, pretože ich výrobcovia suroviny dovážajú zo zahraničia.

Čo v prípade takých vecí ako je múka, cukor a podobne?

Zásoby obilia máme dostatočné, aspoň zatiaľ. Na určitú dobu vydržíme. Začína možno chýbať ryža a podobne, lebo údajne najviac ryže sa vozilo cez Taliansko. Čo sa týka múky, tak by sme nemali mať problém.

Koronavírus významne ohrozuje aj medzinárodný obchod. Síce zatiaľ medzinárodní dopravcovia na Slovensko prichádzať môžu, trend sa však posúva k čoraz väčšiemu uzavieraniu hraníc. Vedeli by sme si v najhoršom prípade vyprodukovať dostatok potravín, keby došlo k dlhodobému uzavretiu hraníc aj pre transport potravín?

Niektoré potraviny nevieme vyprodukovať vôbec. Jednak, ako som už povedal, ich nevieme buď vypestovať, alebo vyrobiť. Niektoré potravinárske závody už na Slovensku ani nemáme. Keby toto malo postupne platiť, tak niektoré sektory úplne vypadnú. Poviem príklad: Nebudeme jesť ryžu, zemiaky, ale budeme jesť nejaké náhrady. Je to otázka toho, ako dlho bude táto kríza okolo koronavírusu trvať. Zatiaľ preprava medzi európskymi štátmi nie je pozastavená. Platia skôr opatrenia, čo ja vždy zdôrazňujem. Pokiaľ prichádzajú zahraniční dopravcovia do potravinárskych závodov, tak nech vodič ani nevystupuje z kabíny. Treba vybaviť veci papierovou formou, prebrať dokumentáciu a vykládku a nakládku tovaru zabezpečuje samotná firma.

Ako rýchlo by sme vedeli zvýšiť potravinársku výrobu na Slovensku, ak by to bolo potrebné?

Je to dlhodobejší problém, pretože vybudovať prevádzku na potraviny, ktorú na Slovensku nemáme je dosť ťažké. Sektory mlieka, mliečnych výrobkov, mäsa a mäsových výrobkov, by som povedal, že sú pripravené. Mnohé veci by sa museli repasovať, ale toto vieme pokryť, ale pre príjmy v potravinách je to problém.

V minulosti ste povedali, že zjeme, čo nechcú zjesť v zahraničí a dovážame, čo vieme vypestovať. Nie je koronavírus v podstate budíček pre Slovensko, aby dokázalo produkovať viac potravín vlastnej výroby, ako tých 40 % ako ste spomínali?

Teraz je toho veľa na zamyslenie, kam sa potravinárska výroba na Slovensku dostala. Niektorí možno aj kompetentní to nechceli počúvať, lebo tvrdili, že si všetko dovezieme a neviem čo všetko. Sme optimisti, aby nás tento vírus neprinútil úplne uzatvárať hranice. Ja jednoducho poviem, že nech je to len také ľahké cvičenie na zamyslenie, ako tento sektor obnoviť a naštartovať, aby potravinová sebestačnosť Slovenska bola vyššia.

Mohlo by byť Slovensko po tomto potravinovo sebestačnejšie?

Určite áno. Táto mimoriadna situácia s koronavírusom pripraví podmienky na zamyslenie pre kompetentných ľudí, ale aj ľudí, ktorí chcú v poľnohospodárstve a potravinárstve robiť. Škálu sebestačnosti treba rozšíriť, pretože koronavírusová infekcia za chvíľu pominie, ale prídu ďalšie situácie, kedy štáty, ktoré sú dostatočne sebestačné, nebudú tak skúšané ako napríklad Slovensko.

Farmári sa v momentálnej pandemickej situácii údajne stretávajú s požiadavkou reťazcov, ktoré vraj tlačia na to, aby znižovali predajné ceny svojich produktov. Čo si o tom myslíte?

Na toto teraz nie je priestor. Skôr si myslím, že je to zneužívanie situácie, pretože výroba poľnohospodárskych produktov v prvovýrobe je na hrane efektívnosti. V tejto chvíli žiadať, aby vyrábali a predávali za ešte nižšiu cenu je likvidačné, pretože aj farmári momentálne zápasia s existenčnými problémami, ktorými sú najmä chýbajúce pracovné sily. Z tohto dôvodu si myslím, že je to skôr zneužívanie situácie a nie je na to dôvod.

Očakávate, že situácia okolo koronavírusu narobí problémy aj farmárom? Ohrozí to úrodu?

Určite, keby ľudia vypadli, pretože z jari sa začína jarná sejba a druhá vec je ošetrovanie pôdy a ozimín. Na to sú presne stanovené agrotechnické termíny. To keď sa zanedbá, tak z tej plodiny nie je nič. Naozaj by to bol veľký výpadok aj v tejto oblasti produkcie potravín. Z tohto dôvodu by nebolo dobré, keby sa do tohto sektora nejako rozšíril koronavírus, pretože pracovná sila by bola čiastočne paralyzovaná.

Čo hovoríte na kroky, ktoré v boji proti šíreniu koronavírusu zatiaľ prijala vláda?

Myslím si, že súčasná vláda robí maximum. Je dôležité, že vláda prijala núdzové opatrenia, ale druhá vec je, že by sme mali byť ako ľudia disciplinovaní a rešpektovať nariadenia, pretože aj mimoriadne opatrenia sú potom na nič. Aj posledné prípady v nemocniciach a podobne len naznačujú, že ľudia ešte nevedia zhodnotiť zdravotnú závážnosť koronavírusu. Niektoré zásady dokonca porušujú samotní lekári, takže je na mieste, aby sme boli disciplinovaní.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...