Nožnice medzi bohatými a chudobnými sa roztvárajú do extrému. Ako je na tom Slovensko?

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Rastúcu nerovnosť nezbrzdila ani posledná ekonomická kríza v roku 2008 a bubliny sú nafukované s ešte s väčšou drzosťou.

Zo samej podstaty ekonomiky voľného trhu a slobodného podnikania vyplýva, že dosiahnuť rovnosť vo finančnom postavení jednotlivcov nie je možné. Dospeli sme však do bodu, kedy vzhľadom na čoraz očividnejšie bohatnutie bohatých a ochudobňovanie chudobných, volajú po rozumných reguláciách nielen ľudia z ľavicového spektra.

Nájsť balans medzi slobodným správaním v ekonomike a snahou o zabezpečenie aspoň relatívneho materiálneho blahobytu pre čo najširší počet ľudí, sa tak stáva jednou z najväčších výziev pre ľudstvo. V opačnom prípade mu hrozí dystopická občianska vojna 1% proti zvyšku.

Keď čísla nepustia

Pre posúdenie situácie dnes nie je nutné iba abstraktne polemizovať, ale pomôže oprieť sa o konkrétne čísla. Najpomocnejší je v tomto ohľade tzv. Giniho index, alebo ak chcete, Giniho koeficient.

Čím je Giniho index menší, tým viac sa štátu darí distribuovať statky rovnomernejšie a má aj teda najširšiu strednú vrstvu.

Najviac v tomto smere už tradične vyhrávajú škandinávske krajiny ako Dánsko, Fínsko či Švédsko, ktoré je považované za typický „štát blahobytu“ (welfare state), hoci v tomto smere nie je v takej kondícii ako napríklad v 70. rokoch minulého storočia. Prekvapí však aj dobré umiestnenie takých národov, ako sú Slovinci či Bielorusi. Koeficient sa v prípade krajín s najviac rovnomerným prerozdeľovaním príjmov začína zhruba na úrovni 25-30.

O čosi horšie je na tom napríklad Rusko, Irán alebo India so silným vplyvom horných 10-tisíc, po ktorých nasleduje USA, Turecko alebo Čína.

A hoci táto skutočnosť úplne nezodpovedá predstavám laickej verejnosti, najväčší problém dosiahnuť rovnaký objem peňaženiek svojich obyvateľov majú na južnej pologuli. Svetová banka spomína také štáty ako Brazília, Kolumbia, Juhoafrická republika či Botswana, kde Giniho index osciluje okolo hodnoty 60.

A teraz prichádza jedno z najväčších prekvapení. Slovensko sa spomedzi krajín, z ktorých sú údaje dostupné, umiestnilo na 6. mieste. Hoci Giniho koeficient nie je komplexný ukazovateľ a neberie do úvahy mnohé dôležité premenné, je to pre nás jedna z tých pozitívnejších správ.

Veľavravné extrémy

Podľa nedávnych zistení zarába v USA vrcholový výkonný riaditeľ v priemere 278 krát viac ako jeho radový zamestnanec. A to zhruba 17,2 milióna amerických dolárov ročne. Ide o posun o viac ako 1000 percent oproti obdobiu na konci sedemdesiatych rokov.

Nezisková organizácia Oxfam uvádza, že v roku 2016 sa v rebríčku 100 najvýkonnejších ekonomík sveta nachádzalo iba 31 krajín a až 69 korporácii.

Pred 13 rokmi žilo v Číne 16 miliardárov. Minulý rok ich bolo však už 373. Ide o nárast na úrovni viac ako 2200%.

Iba 26 najbohatších ľudí aktuálne vlastní majetok v rovnakej hodnote ako najchudobnejšie 3,8 miliardy obyvateľov Zeme. Hovoríme o čiastke 1,4 bilióna amerických dolárov. Pred niekoľkými rokmi týchto boháčov pritom bolo „až“ 62.

V najbohatších oblastiach brazílskeho mesta Sau Paulo sa ľudia dožívajú zhruba 79 rokov, o pár blokov ďalej v chudobných slumoch však v priemere iba 54.

Ako trend zmierniť?

Najčastejšie sa skloňuje zastavenie daňových únikov či väčšie zdanenie bohatých. Európska komisia vo svojich materiáloch napríklad odporúča aj naštartovať reformy v oblasti sociálnej ochrany, zvýšiť investície do vzdelania, znížiť dane pre najnižšie vrstvy, zdokonaliť dávkový systém ale aj odvážnejšie návrhy ako zavedenie dane z dedičstva.

Sú to však iba kozmetické úpravy, ktoré samé o sebe nemajú potenciál trend „roztvárania nožníc“ napraviť, ale iba ho urobiť na krátku dobu viac znesiteľným. Respektíve nie v tejto fáze vývoja globálnej ekonomiky.

Pre nápravu je treba podstúpiť systémové zmeny. Či ich absolvovať chceme a aká by mala byť ich podoba, je už ale na inú debatu.

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...