Taliansky lekár: Nehovorte, že je to len ťažká chrípka. Sme tam, kam by ste sa báli vkročiť. Nespravte rovnakú chybu

Opatrenia pred koronavírusom v jednej z nemocníc na severe Talianska (Zdroj: SITA)

O situácii v súvislosti s koronavírusom Covid-19 v Taliansku z prvej ruky informuje chirurg Daniele Macchini, ktorý pracuje v nemocnici Humanitas Gavazzeni v Bergame. Ide o mesto neďaleko Milána v regióne Lombardia, ktorý pre šírenie nákazy úrady uzavreli ako prvý do karantény. Svedectvo, ktoré Macchini prináša z nemocnice preplnenej pacientmi s koronavírusom, je alarmujúce, aj keď lekár tvrdí, že chápe potrebu zabrániť panike. Podľa dostupných informácií nejde o žiaden hoax.

Taliansky chirurg Daniele Macchini zverejnil v sobotu 7. marca na svojom facebookovom profile podrobnú správu z diania v nemocnici Humanitas Gavazzeni v Bergame, kde pracuje. Na jeho slová sa odvoláva český matematik a kryptograf Marian Kechlibar, ktorý na svojom portáli Kechlibar.net komentuje politické aj spoločenské dianie.

Kechlibar uvádza, že podľa dostupných informácií nejde v tomto prípade o žiaden hoax. Daniele Macchini skutočne pracuje v nemocnici v Bergame a má informácie o situácii z prvej ruky. Jeho text, ktorý na Facebooku za tri dni zdieľalo takmer 30-tisíc ľudí, navyše citovali aj talianske médiá ako Corriere della Sera a Il Giornale.

Taliansky originál Macchiniho vyjadrenia sa dá stále nájsť na jeho facebookovom profile. Ďalej uvádzame kompletný preklad textu napísaný doktorom Mancchinim o situácii v nemocnici, kde pracuje, vytvorený zo strojového prekladu z taliančiny a anglickej verzie textu. Za prípadné chyby alebo nezrovnalosti v odbornej terminológii sa preto vopred ospravedlňujeme. Niektoré pasáže sú zvýraznené redakciou Denníka S. Pripomeňme, že text vznikol ešte pred tým, ako bola v Taliansku zavedená karanténa a autor v ňom apeluje najmä na Talianov.

In una delle costanti mail che ricevo dalla mia direzione sanitaria a cadenza più che quotidiana ormai in questi giorni,…

Gepostet von Daniele Macchini am Freitag, 6. März 2020

Daniele Macchini píše:

V jednom z tých emailov, ktoré neustále dostávam od vedenia nemocnice, bol odstavec “ako sa správať zodpovedne na sociálnych sieťach”. Obsahoval nejaké odporúčania, na ktorých sa všetci zhodneme. Dlho som uvažoval, čo vlastne napísať o tom, čo sa tu deje, a či to vôbec napísať. Nakoniec som usúdil, že by bolo nezodpovedné mlčať. Pokúsim sa teda povedať laikom, tým, ktorí žijú v určitom odstupe od našej reality, čo sa deje v Bergame v dňoch epidémie Covid-19.

Chápem, že je potrebné zabrániť panike, ale ak nedokážeme rozšíriť informáciu o tom, čo sa deje a ako je to nebezpečné – a stále vidím ľudí, ktorí ignorujú odporúčania a ľudí, ktorí sa schádzajú a sťažujú sa na to, že nemôžu do posilňovne alebo zahrať si futbal – behá mi z toho mráz po chrbte. Rozumiem tomu, že vzniknú hospodárske škody a tiež ma to trápi. Po tejto epidémii bude ťažké sa zase “rozbehnúť”.

Ale aj tak, okrem toho, že ekonomicky ničíme svoj zdravotnícky systém, chcem upozorniť na škody na verejnom zdraví, ktoré nás pravdepodobne čakajú, sú dôležitejšie, a som veľmi znepokojený tým, že zatiaľ nebola ustanovená karanténa v oblastiach Alzano, Lombardo a Nembro, aj keď to región požadoval. (Rád by som zdôraznil, že ide čisto o môj osobný názor.)

Minulý týždeň som bol prekvapený reorganizáciami, ktoré v celej nemocnici prebehli, zatiaľ čo náš súčasný nepriateľ sa ešte skrýval v tieni: ako sa oddelenia vyprázdnili, odložitelné činnosti boli prerušené, jednotka intenzívnej starostlivosti uvoľnená a rozšírená o toľko lôžok, koľko len šlo. Táto náhla premena vytvorila na chodbách nemocnice atmosféru prízračného ticha a prázdnoty, ktorému sme nerozumeli; čakanie na vojnu, ktorá sa ešte nezačala, a pri ktorej sme si mnohí (vrátane mňa) neboli istí, či príde a s akou zúrivosťou. (Poznámka: všetky tieto prípravy sa diali bez pozornosti verejnosti, zatiaľ čo v niektorých novinách sa drzo písalo, že súkromný sektor nič nerobí.)

Stále si ešte spomínam na svoju nočnú službu pred týždňom, kedy som si neodpočinul ani na chvíľu a čakal som na telefonát z nášho oddelenia mikrobiológie. Čakal som na výsledky testov nášho prvého podozrivého pacienta a premýšľal som o tom, aké dôsledky to bude mať pre nás a pre nemocnicu. Keď o tom premýšľam spätne, moje rozrušenie z jedného možného prípadu bolo skoro smiešne a neprimerané.

Situácia teraz je dramatická. Iné slovo mi nenapadá. Vojna vypukla a bitka zúri nonstop celé dni a noci. Jeden za druhým sa nešťastní ľudia objavujú na pohotovosti. Majú oveľa horšie príznaky ako komplikácie chrípky. Nehovorte už prosím, že je to len ťažká chrípka. Za dva roky, ktoré pracujem v Bergame, som zistil, že ľudia nechodia na pohotovosť bezdôvodne. Tentoraz tiež nie. Dodržali odporúčania: týždeň alebo desať dní doma s horúčkou, nechodiť von, aby sa predišlo šíreniu nákazy, ale už to jednoducho nezvládajú. Nemôžu dýchať, potrebujú kyslík. Liekov na tento vírus je málo.

Priebeh choroby záleží na našom organizme. Môžeme ho len podporiť v situácii, kedy už nedokáže bojovať sám. Priznajme si to: dúfame v to, že sa naše telo zbaví vírusu samo. Antivírusové terapie sú v prípade tohto vírusu v štádiu pokusov a spoznávame jeho správanie za behu. Zostať doma, kým sa symptómy nezhoršia, nemá vplyv na prognózu. Teraz k nám však dorazila dramatická potreba nemocničných lôžok. Oddelenia, ktoré sa predtým vyprázdnili, sa teraz rýchlo plnia. Na tabuliach, kde sú mená pacientov a farebné označenie podľa toho, na ktoré oddelenie patrí, je teraz len červená farba, a miesto chirurgického zákroku je tam napísaná diagnóza, ktorá je stále rovnaká: obojstranný intersticiálny zápal pľúc. A teraz mi povedzte, ktorý chrípkový vírus spôsobuje takú tragédiu.

Pretože to je ten rozdiel (teraz sa dostanem k technikáliám): u klasickej chrípky, okrem toho, že sa nakazí menšie množstvo ľudí v priebehu mesiacov, je menej komplikovaných prípadov. Len vtedy, ak vírus zničí ochranné bariéry v našich dýchacích cestách a umožní baktériám, ktoré normálne žijú v horných dýchacích cestách, aby zaútočili na priedušky a pľúca, nastáva ťažšie ochorenie. Covid-19 spôsobuje banálne chrípkové príznaky u mnohých mladých ľudí, ale u mnohých starších (a nielen u nich) sa rozvinie skutočný SARS, pretože vírus dokáže vnikať priamo do pľúcnych mechúrikov a infikuje ich, čím strácajú schopnosť vykonávať svoju funkciu. Výsledkom je pľúcna nedostatočnosť, ktorá je často vážna a po niekoľkých dňoch hospitalizácie nemusí stačiť ani obyčajné podávanie kyslíka. Je mi ľúto, ale ako doktora ma neupokojuje to, že najťažšie prípady sú starší ľudia s inými chorobami. U nás je starých ľudí najviac a je dosť ťažké nájsť niekoho nad 65 rokov veku, kto neberie aspoň prášky na vysoký tlak alebo na cukrovku.

Tiež vás môžem uistiť, že keď vidíte mladých ľudí intubovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti, alebo ešte horšie v ECMO (prístroj pre tie najhoršie prípady, ktorý vysáva krv, okysličuje ju a vracia ju do tela, v nádeji, že sa pľúca zase uzdraví), všetko sebavedomie ohľadne toho, že ste mladí, vás prejde. A stále sa pritom nájdu ľudia na sociálnych sieťach, ktorí sa chvália, ako sú statoční, ignorujú odporúčania, protestujú, že ich normálne životné zvyky dostali dočasnú stopku – hoci okolo prebieha katastrofálna epidémia. Už nie sme chirurgovia, urológovia, ortopédi, sme len lekári, súčasť jedného veľkého tímu, ktorý musí čeliť vlne cunami, ktorá nás zavalila.

Prípady sa množia, denne máme 15 až 20 nových hospitalizácií z toho istého dôvodu. Výsledky z laboratória chodia jeden za druhým: pozitívne, pozitívne. Pohotovosť sa rúca. Improvizujeme, všetci pomáhajú na pohotovosti. Rýchly brífing ohľadne toho, ako sa užíva počítačový systém a o pár minút neskôr už som zase dole, vedľa ďalších vojakov na tejto vojnovej fronte. Na počítačových obrazovkách stojí stále to isté: horúčka, dýchacie ťažkosti, horúčka, kašeľ, nedostatočná funkcia pľúc a tak ďalej.

Vyšetrenie a rádiológia so stále tými istými závermi: obojstranný intersticiálny zápal pľúc. Všetci potrebujú hospitalizáciu, niektorí potrebujú intubovať a idú rovno na jednotku intenzívnej starostlivosti. Pre niektorých už je neskoro. Intenzívna starostlivosť je plná a vytvárame nové. Každý dýchací prístroj má cenu zlata: používame prístroje z operačných sál, kde teraz utíchla všetka odložiteľná aktivita, a z operačných sál sa stali nové jednotky intenzívnej starostlivosti.

Je až neskutočné, alebo aspoň tu, v prípade nemocnice Humanitas Gavazzeni (kde pracujem), ako vôbec bolo možné zorganizovať a pripraviť v tak krátkom čase zdroje pre zvládanie katastrof týchto rozmerov. Každé rozdelenie lôžok, miestností, personálu, smien a úloh sa každý deň znova prehodnocuje, aby sme našli ešte viac možností. Skôr prázdne “oddelenia duchov” sú teraz plné a robia pre svojich pacientov všetko, čo môžu, ale začína nás zmáhať vyčerpanosť.

Všetci sme vyčerpaní, vidím príznaky vyčerpania aj na lícach, na ktorých som ho predtým nepoznal. Vidím ľudí, ktorí zostávajú na mieste aj keď skončí ich nadčas. Vidím solidaritu od kolegov, ktorí zájdu za internistami a pýtajú sa ich, čo môžu urobiť, alebo sa ponúknu prevziať čerstvo prijatého pacienta. Doktori posúvajú postele a prevážajú pacientov, podávajú lieky miesto sestier. Plačúce sestry, pretože nedokázali zachrániť každého, záznamy vitálnych funkcií pacientov, v ktorých už je zapísaný ich definitívny osud. Už nemáme žiadne smeny ani rozvrhy služieb.

Náš spoločenský život prestal existovať. Pred niekoľkými mesiacmi sme sa s manželkou rozišli a uisťujem vás, že som sa vždy snažil o to, vidieť svojho syna, aj po nočnej smene, aj keby som kvôli tomu šiel spať neskôr. Ale už skoro dva týždne som dobrovoľne bez kontaktu so svojím synom i ďalšími rodinnými príslušníkmi, pretože sa bojím, že ich nakazím, a že oni potom nakazia moju starú babičku alebo iných príbuzných, ktorí majú zdravotné problémy. Mám pár fotiek svojho syna, pozerám sa na ne so slzami v očiach, dokázali sme urobiť pár videohovorov.

Buďte tiež trpezliví. Áno, nemôžete ísť do divadla, múzea alebo do posilňovne. Buďte milosrdní voči tým zástupom starých ľudí, ktoré by ste mohli zabiť. Viem, nie je to vaša vina, ale vina tých, ktorí vás priviedli na myšlienku, že sa to preháňa. A aj toto svedectvo sa ľuďom, ktorí žijú ďaleko od epidémie, môže zdať ako preháňanie. Ale prosím vás, vypočujte nás, choďte z domov len v úplne nevyhnutných situáciách. Nechoďte masovo do supermarketov pre zásoby, to je to najhoršie, keď sa koncentrujete, potom vzrastá riziko nákazy od ľudí, ktorí ani nevedia, že sú infekční. Môžete tam ísť mimo špičku.

Ak máte obyčajnú rúšku (dokonca aj takú tú pracovnú), vezmite si ju. Nezháňajte FFP2 a FFP3. Tie sú určené nám a začíname ich mať nedostatok. Už teraz sme museli optimalizovať ich použitie len pre niektoré situácie, ako odporúča Svetová zdravotnícka organizácia vzhľadom na to, že je ich všeobecne málo. Pre nedostatok ochranných prostriedkov sme ja a moji kolegovia neustále vystavení riziku nákazy, aj napriek tomu, že sa snažíme. Niektorí kolegovia už nakazili svojich príbuzných a niektorí ich príbuzní už bojujú o život. Sme tam, kam by ste sa báli vkročiť. Snažte sa o to, aby ste sem vkročiť nemuseli.

Povedzte svojim starým či chorým príbuzným, nech zostanú doma. Doneste im potraviny. My takú možnosť nemáme, je to naša práca. To, čo v posledných dňoch robím, nie je vlastne moje zameranie, ale robím to aj tak a budem to robiť tak dlho, pokiaľ budú splnené základné princípy: pomáhať chorým, aby sa cítili lepšie a uzdravovali sa, alebo aspoň zmenšiť utrpenie a bolesť tých, ktorí sa uzdraviť nemôžu. Moc sa nebavím z ľudí, ktorí nás dnes označujú za hrdinov a ešte včera nám nadávali a podávali na nás sťažnosti. Akonáhle všetko prejde, zase nám budú nadávať a podávať na nás sťažnosti. Ľudia zabúdajú rýchlo.

A dnes nie sme ani hrdinovia, je to naša práca. Už skôr sme riskovali každý deň: keď ponoríme ruky do krvavého brucha niekoho, o kom ani nevieme, či má HIV alebo žltačku typu C. Robíme to aj vtedy, keď vieme, že HIV alebo hepatitídu C majú. Keď operujeme pacienta s HIV a potom mesiac berieme prášky, z ktorých je nám celý deň na zvracanie. Keď so strachom otvárame výsledky krvného testu potom, čo sme sa omylom pichli ihlou, a dúfame, že tam nič nebude. Je to naša práca a naše emócie, dobré či zlé, musíme s nimi žiť. Naším konečným cieľom je byť užitočný každému. Teraz ale skúste niečo takéto tiež: svojimi činmi môžeme ovplyvniť životy či smrť niekoľkých desiatok ľudí. Vy, svojimi činmi, ovplyvníte ďaleko viac ľudí. Prosím, zdieľajte túto správu. Musíme rozšíriť povedomie o tom, čo sa tu deje, aby to nezachvátilo celé Taliansko.

— TOP

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...