OĽaNO je HZDS 21. storočia. Sme svedkami najväčšej konzervatívnej revolúcie v dejinách, myslí si Chmelár

Eduard Chmelár (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Známy politický analytik a zakladateľ ľavicového hnutia Socialisti.sk Eduard Chmelár po voľbách odchádza z čela svojho politického subjektu a chce ho odovzdať údajne šikovnejším ľuďom ako je on sám. K výsledkom volieb uviedol, že Smer nemá šancu na triumfálny návrat podobný tomu v roku 2012 a progresívci si podľa neho môžu za svoj výsledok sami. Chmelár sa vyjadril aj k budúcej koaličnej vláde a jej pravdepodobným členom.

Po voľbách ste oznámili, že na najbližšom sneme odstúpite z funkcie predsedu hnutia Socialisti.sk a mnohí ľudia vám to majú teraz za zlé. Zvnútra hnutia silnejú hlasy, že keď rezignujete, opätovne vás navrhnú a zvolia za lídra. Presvedčia vás, aby ste sa vrátili?

Pozrite sa, mňa úprimne desí ten obrovský tlak mojich fanúšikov, aby som neodstupoval, cítim sa pod ním dosť neslobodne. Hlboko si vážim ich priazeň, ale toto naliehanie mi nie je vôbec príjemné. Pre mňa sa každá zmena začína od seba samého. Roky som na to verejne upozorňoval – pozrite sa, ako je to vo Veľkej Británii, Švédsku, pozrite sa, ako to funguje vo vyspelých demokraciách, kde vedenie po prehratých voľbách ponúka svoje funkcie, takto by to malo fungovať aj u nás. Je to ten najzdravší spôsob oživenia každého politického subjektu, ktorý nechce upadať. Nikoho nezrádzam, nikoho neopúšťam, nikam neutekám, dávam hnutiu možnosť, aby v pokoji, bez nátlaku a demokraticky vyhodnotilo príčiny neúspechu a rozhodlo, ako ďalej. Keby som neodstúpil, môj mandát by stále trval a my by sme sa tvárili, že sa nič nestalo a ide sa ďalej. Lenže niečo sa stalo. A my z toho musíme normálnym demokratickým spôsobom vyvodiť dôsledky.

Tomu rozumiem, ale vy ste svoj politický subjekt založili len pred štyrmi mesiacmi. U dlhoročných lídrov je odstúpenie pochopiteľné, vám však vaši fanúšikovia pripomínajú, že za taký krátky čas ste dosiahli veľa a nie je dôvod odstupovať…

Veľa roboty sme za tie štyri mesiace urobili, to je pravda. Smiali sa mi, že nedokážem založiť hnutie bez veľkých peňazí. Založil som ho. Smiali sa mi, že za štyri mesiace nedokážeme pripraviť ani program. Urobili sme jeden z najkvalitnejších programov, z ktorého vykrádali parlamentné i mimoparlamentné strany. Smiali sa mi, že nedokážem zohnať ľudí. Máme viac členov, než všetky nové strany dohromady. V ťažkej konkurencii, s minimálnymi prostriedkami, vo voľbách, v ktorých oligarchovia minuli rekordných 20 miliónov eur, sme vytvorili tvrdé jadro takmer 16 000 voličov. Napriek tomu, že sme neobchádzali rómske osady a nezneužívali sme tých najbiednejších, ktorých trápi chudoba a sociálne vylúčenie, sme na košickom sídlisku Luník IX získali viac hlasov ako Biháriovej Progresívne Slovensko. To všetko sme dokázali. Vytvorili sme hodnotovú základňu pre poctivú čistú ľavicovú politiku, ktorá na Slovensku chýbala, pre množstvo ľudí, ktorí už takmer dvadsať rokov nevolili. Lebo toto sociálne, environmentálne a kultúrne zmrzačené Slovensko naozaj potrebuje autentickú ľavicu, hodnotovo zakotvené politické spoločenstvo, nie účelové lavírovanie medzi konzervativizmom a liberalizmom. Pripomínam, že o potrebe založenia čistej ľavicovej strany sa diskutovalo prakticky od chvíle, čo Smer pohltil SDĽ. Niekto to po tých 16 rokoch konečne musel urobiť. Ale tváriť sa, že volebný výsledok 0,55 % nie je prehra, odmietam.

Vy tvrdíte, že nie ste tým správnym človekom na čele hnutia. Kto teda, ak nie jeho zakladateľ?

Veľa ľudí si ešte stále myslí, že som kandidoval za prezidenta preto, lebo som chcel založiť stranu. Bolo to presne naopak. Ja som naozaj chcel byť prezidentom a do straníckej politiky sa mi vôbec nechcelo, moji najbližší spolupracovníci vám potvrdia, že ma lámali ešte v lete, aby som do toho išiel. Dôvod môjho dlhého váhania je, že ja nie som stranícky typ, môjmu typu uvažovania je cudzia zákopová vojna v štýle „je to darebák, ale je to náš darebák“ alebo „radšej sa mýliť so spolustraníkom ako mať pravdu s protivníkom“. Mne tu chýba skôr spoločná platforma, na ktorej by sme sa všetci mohli napriek odlišným hodnotovým postojom, ak nie dohodnúť, tak aspoň ústretovo komunikovať. Z tých často umelo vyvolávaných hysterických prekáračiek mi je už zle.

Zostávate naďalej pôsobiť v hnutí, budete sa ďalej politicky angažovať?

O všetkom rozhodne snem, v tejto chvíli nemôžem vylúčiť nijaký variant, ani možnosť, že z politiky odídem úplne. Všetko závisí od toho, či sa mi podarí zostaviť silný tím, ktorý ma v tejto situácii dokáže adekvátne nahradiť. Nikto však nie je nenahraditeľný, ani ja nie. Preto oslovujem aj osobnosti zvonka, aby posilnili náš tím, vrátane mojich kritikov, chcem do snemu pripraviť taký návrh na demokratizáciu vnútorných štruktúr a činnosti hnutia, aká medzi slovenskými politickými stranami nemá obdobu, nechajte sa prekvapiť. Som zodpovedný človek, nenechám svoje politické dieťa napospas osudu, ale chcem odovzdať štafetu ľuďom šikovnejším ako som ja s pocitom, že som pre nich vybudoval finančne aj ideologicky čistý politický subjekt bez dlhov, ktorý je pripravený na nové výzvy.

Mohli by byť Socialisti.sk v budúcnosti stranou, ku ktorej prejdú ľavicoví voliči Smeru a ostatných strán, aj keď v týchto voľbách zaznamenala podporu len pol percenta?

Budeme sa usilovať presvedčiť voličov tvrdou prácou, že práve Socialisti.sk sú tou najzdravšou platformou, ktorá by mohla programovo zjednotiť rôzne ľavicové prúdy. Smer na to nie je stavaný. Uvedomte si, že na Slovensku neexistuje skutočná ľavica odvtedy, čo Smer-SD pohltil ľavicové strany SDĽ a SDSS. To je v povahe každého mocenského monolitu: pohlcovať. Takto to robil Smer aj s doterajšími koaličnými partnermi. Po prvej vláde vymazal z parlamentu HZDS a SNS, teraz SNS a Most-Híd. Ale takejto politike chýba výraznejšia hodnotová opora, lebo rozdávanie prebytkov ňou nie je.

Viete si predstaviť spoluprácu so Smerom-SD?

Ja som od začiatku hovoril, že ako ľavicové hnutie by sme najradšej spolupracovali s ľavicovými subjektmi. Žiaľ, na to momentálne nie sú vytvorené podmienky a ani naša členská základňa tomu nie je naklonená. Smer je stále oligarchický projekt, je spojený s najvážnejšími kriminálnymi aktivitami v tomto štáte a nevidíme v ňom ani len náznak sebareflexie. Robert Fico sa ani po prehratých voľbách nechce vzdať funkcie predsedu a zdá sa, že pôjde v šľapajach Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu podľa hesla „ja som si tú stranu založil, ja si ju aj zničím“. Je absolútne nedôveryhodné, ak pohlavári Smeru opakujú už osem rokov mantru, že teraz už pôjdu doľava. S kým? So Žigom, Vážnym a Rašim? A čo robili doteraz? Nič staré nezabudli, nič nové sa nenaučili. Smer-SD si karanténu v opozícii zaslúži.

A čo Progresívne Slovensko?

Tento subjekt je pre nás momentálne nečitateľný. Pozitívne vnímam, že sa odtrhli od pravicovej strany Spolu, ale či to nie je len účelový krok, uvidíme neskôr. Zaregistroval som vyhlásenie pravdepodobne budúcej líderky PS Ireny Biháriovej, že Progresívne Slovensko bude odteraz ešte liberálnejšie ako doteraz. Čo to znamená, neviem. Liberálne bolo dosiaľ dosť, po odstúpení doterajšieho vedenia by som skôr očakával, že bude konečne aj sociálnejšie. S podnikateľským krídlom okolo Michala Trubana a s militaristickým krídlom okolo Michala Šimečku by sme si ťažko rozumeli. Počkáme, kam sa to pohne.

Bol hlavným dôvodom neúspechu socialistov vo voľbách nedostatok peňazí na kampaň, ktorá bola tento rok podľa Transparency najdrahšia v histórii?

Toto všetko si ešte musíme podrobne zanalyzovať, v každom prípade oligarchizácia politiky je vážny problém. Ak nemajú všetky strany rovnakú štartovaciu čiaru, ak dá jedna do kampane milióny a druhá sotva desaťtisíce, ak jednej výrazne pomáhajú médiá a druhej zamedzia prístup do väčšiny diskusií, toto nemá nič spoločné s férovosťou. Demokracia bez aktívnych občanov zahynie, dopadne tak ako dnes v Spojených štátoch, kde sa po výzve Clintonovcov spojili všetci miliardári, aby zničili šance najpokrokovejšieho kandidáta za posledné polstoročie Bernieho Sandersa.

Ako hodnotíte výsledok volieb ako taký?

Sme svedkami najväčšej konzervatívnej revolúcie v dejinách a najväčšej porážky ľavice od roku 1989. Igor Matovič neporazil len koalíciu, ale fakticky aj opozíciu. Je to absolútne nová situácia. Úplne sa vymenila politická generácia.

Čo je podľa vás za takým úspechom hnutia OĽaNO Igora Matoviča? Je to spôsob, akým vyskladal kandidátku do volieb z tých najrozličnejších ľudí od liberálov až po kresťanských konzervatívcov alebo je v tom ešte niečo viac?

Igor Matovič je produktom doby, ktorá zničila weberovský ideál politiky ako povolania, ktorá zničila racionálnu verejnú diskusiu. Keď vytvoríte atmosféru, v ktorej sa dlhodobo dehonestuje politika ako taká, keď namiesto pluralitnej platformy hľadajúcej riešenia vyrábajú médiá kampane s jediným správnym názorom, takéto psychotické prostredie skôr či neskôr vygeneruje populistického lídra, ktorý je stelesnením týchto praktík. Navyše jeho posolstvo sa dalo najpresvedčivejšie spojiť s protikorupčnou agendou, v ktorej nebol uveriteľný ani Andrej Kiska, ani Boris Kollár, ani ďalší lídri. Účelové skladanie kandidátky je jeho dlhodobou stratégiou, tu nenastalo nič výnimočné, čo by sme už od neho nepoznali.

Niektorí analytici tvrdia, že Igor Matovič riadi OĽaNO ako firmu a vyčítajú mu, že jeho hnutie nemá hodnotové zameranie ani typické štruktúry a nie je vlastne nikdy tak úplne jasné, do akého politického spektra patrí. Tobôž teraz, keď oslovoval ľudí aj vďaka tomu, že na kandidátku pribral kresťanských konzervatívcov z KÚ. Čo si o tom myslíte vy?

Pravdou je, že s Igorom Matovičom sa vracia do slovenskej politiky skupina ultrakonzervatívcov, ktorá dostala prezývku Katoliban. Práve tým vymazal KDH z parlamentu. Toto bola vždy agenda kresťanských demokratov a Alojz Hlina nebol so svojou umiernenosťou pre tento elektorát presvedčivý. Čo sa týka politickej orientácie Matovičovho hnutia, to sa naozaj nedá presne určiť, ja si dovolím len poznamenať, že OĽaNO je HZDS 21. storočia.

Sú tieto voľby úspechom pre hnutie Sme rodina? Čo hovoríte na to, že Boris Kollár bude zrejme predsedom parlamentu?

Zlomyseľný človek by povedal, že nikdy nebola mafia tak blízko vládnej moci ako dnes, ale skúsme pánovi Kollárovi veriť, že toto je minulosť. To, čo by nás malo znepokojovať oveľa viac, sú podnikateľské zámery jeho nominanta Štefana Holého. Potvrdzuje sa, na čo som upozorňoval pred voľbami, že ak si ľudia vyberú nové oligarchické strany, prídu ďalší gauneri a ďalšie kauzy.

Sú tieto voľby začiatkom konca strany Smer-SD?

Na túto otázku viem odpovedať len toľko, že ak si Robert Fico myslí, že sa zopakuje situácia z roku 2012 a on sa víťazoslávne vráti o rok alebo o dva, tak sa fatálne mýli ako Napoleon pred Waterloo. Jeho éra sa skončila, Smer-SD je mŕtvy projekt, z ktorého sa oligarchovia budú usilovať vyťažiť maximum, teda kúpiť nejakých poslancov pre vládnu koalíciu. A budú to najskôr tí, ktorým by inak hrozilo väzenie.

Ako hodnotíte výsledok ĽSNS, ktorá sa v porovnaní s prieskumami verejnej mienky prepadla pod 8 % a skončila štvrtá?

Ukazuje sa, že možnosti extrémistov sú obmedzené a časť ich elektorátu môžu naozaj získať demokratické sily zmenou prístupu. V tomto smere bol najúspešnejší Igor Matovič.

Parlament tesne unikol volebnej koalícii PS/Spolu, myslíte si, že bola z ich strany chyba, že išli do volieb ako dvojkoalícia a potrebovali tým pádom 7 % namiesto piatich, čím si vlastne podpílili pod sebou konár?

To bola fatálna chyba, ale o ich neúspechu podľa môjho názoru rozhodla hysterická kampaň v závere. Pre mňa bolo šokom, že opustili svoju pôvodnú nekonfliktnú marketingovú pózu a vrhli sa veľmi agresívne na súpera. Navyše si chybne vybrali takého, ktorý nebol najsilnejší. Keď som ich na to upozornil, že je to kontraproduktívne, vybehli na mňa ako sršne. Proste majú, čo chceli.

Myslíte si, že vláda, v ktorej budú bok po boku sedieť Boris Kollár a prípadne aj Andrej Kiska bude stabilná a vydrží celé volebné obdobie?

Nemyslím si to. Igor Matovič sa síce snaží, ale jeho povaha ho napokon zradí. On môže naozaj len príjemne prekvapiť. Pre nás je nové mocenské zoskupenie veľkou výzvou. Všetci by sme mali držať palce Matovičovej vláde pri očisťovaní Slovenska od nánosov korupcie a organizovaného zločinu, ktorý ničí všetko, čo sme vytvorili. Ale je milión dôvodov, prečo jej nemôžeme dať slepú dôveru v štýle „neotravujte nás ľudskými právami, tu sme pri porážke Smeru“. Už Matovičov prvý nápad na vytvorenie fondu pre investigatívnu žurnalistiku je obyčajná korupcia médií, aká tu zo strany vládnej moci nebola od čias Uhorska. Z pozície našich priorít cítime ohrozenie všetkých troch základných pilierov, na ktorých je postavené hnutie Socialisti.sk: sociálneho, environmentálneho i mierového. A to musíme ustrážiť.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...