Z prezidenta je parlamentný trpaslík odsúdený na milosť Matoviča

Andrej Kiska (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Vplyv, ktorý mal exprezident počas svojej minulej funkcie, do straníckej politiky ani zďaleka nepreniesol. A ak áno, nechtiac pomocou neho pochoval hneď dve, respektíve tri, spriaznené strany. Neporazil tiež ĽSNS a Smer je oproti nemu stále iná liga. Vládnuť bude nie z postu premiéra, ale z dobrej vôle OĽaNO. Aj tak sa dá priebežne zhrnúť výsledok Kiskovho 6 ročného egotripu.

Už pri začiatku výkonu prezidentskej funkcie zo strany Andreja Kisku mnohí komentátori upozorňovali, že za jeho víťazstvom vo voľbách v roku 2014 stojí skôr faktor „antifico“ a životný príbeh, než dôvera v politické schopnosti.

Tak či onak, Kiska mal dlhých 5 rokov na to, aby presvedčil svojich odporcov a ešte viac utvrdil podporovateľov v tom, že do Grasalkovičovho paláca nezavítal pričinením náhody. Šancu však prepásol.

Ako rozhádať národ

Štátnické gestá a činy pre neho ostali veľkou neznámou a mnohí pozorovatelia, ktorí jeho činnosť sledovali na dennej báze, sa zhodli na tom, že po sebe zanechal polarizovanú spoločnosť, opar z mnohých káuz a prezidentskú reprezentatívnosť utopenú v podlizovaní sa euroatlantickému establišmentu.

Kiska svoje zablúdenie do paláca ale nevzal s potrebnou pokorou, ale naopak podľahol mesiášskemu komplexu. Rozhodol sa krajinu očistiť od fašistov (aj tých domnelých), mafiánov (aj tých domnelých) a potrápiť všetkých, ktorí si v kontexte medzinárodnej politiky dovolia hovoriť o multipolárnosti.

Nezaloží stranu, ale založil stranu

Pre tento účel ale potreboval výkonnú funkciu a nie prezidentskú značne limitovanú ústavou. Posilnený gigantickou zodpovednosťou, ktorú si sám prisúdil, sa tak rozhodol založiť politickú stranu (áno, presne tú, o ktorej sa dušoval, že ju zakladať nebude).

S volebnou kampaňou navyše začal ešte v časoch, kedy si mal plniť povinnosti hlavy štátu, čo bolo cynické dotvorenie masky „prezidenta všetkých Slovákov“ (už sa môžete prestať smiať), ktorú si falošne nasadzoval celých 5 rokov.

A aj napriek tomu, že ide o čerstvú stranu a v politike môže ako potencionálny koaličný subjekt uskutočniť množstvo pozitívnych či negatívnych vecí, stojí za to zhrnúť si, čo všetko stihla za posledných zhruba 36 hodín urobiť a pokaziť príznačným štýlom, takzvane „na Kisku“.

Šéf Za ľudí potopil novú opozíciu

Strápniť sa výzvou symbolicky poraziť fašistov umiestnením Jána Benčíka na 150 miesto kandidátky, ktoré u ĽSNS okupoval Milan Mazurek. Kotlebovec ho totiž vytrieskal v pomere preferenčných hlasov 10 ku 1.

Neporaziť v celkovom meraní ani len ĽSNS a už vôbec nie „štátnu mafiu“ zo Smeru. Dokonca pritom získať iba približne tretinu hlasov, ktoré si pripísala na konto. Nepredbehol dokonca ani SaSku, ktorá prežívala obrovské vnútrostranícke turbulencie a niektoré prieskumy ju stavali mimo parlament.

Priživiť sa sebecky na úspechu OĽaNO príspevkom, ktorý začínal slovami: „Fico padol, a ja som bol znovu pri tom. Misia sa podarila.“ A to navyše v kontexte, kedy sám Matovič nazýva Kisku človekom, ktorý zo seba robí „martýra“ a ktorého „firma si skúsila zo štátu neprávom cucnúť stovky tisíc eur na úkor obyčajných ľudí“.

Položiť dve (tri) politické strany s podobnou DNA a to KDH a PS/Spolu. Samozrejme, nejde o exaktné tvrdenie a nedá sa to Kiskovi úplne vyčítať, no žiaľ, volebná logika, zákonitosti presunu elektorátu a obmedzená veľkosť parlamentného „pieskoviska“ je neúprosná.

Štatista v Národnej rade

Trvalo dlhých 6 rokov, kým mohli občania zmerať Kiskov reálny politický výtlak a vystaviť mu účet. A resumé je také, že presvedčil dokonca omnoho menej voličov, ako má jeho oficiálna facebooková stránka fanúšikov.

Bublina spľasla a plán „prevziať moc“ dopadol takým fiaskom, že Kiska sa do parlamentu prešmykol len o niekoľko tisíc hlasov a je odsúdený na to, aby robil Matovičovi sekundanta. Ten ho navyše do koalície nepotrebuje a priberie ho iba ak z dobrej vôle, nie z nevyhnutnosti.

Berúc do úvahy všetky premenné a aj vedľajšie škody, tento typ víťazstva je pre Kisku a pre všetkých z jeho svetonázorového tábora prehrou. Darmo, pýcha predchádza pád.

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter