Matovič Slovensku ponúka priam obžerstvo populizmom, hovorí Palko

Vladimír Palko (Zdroj: Youtube.com)

ROZHOVOR Nemyslím si, že hrozí nejaký návrat fašizmu. To, čo skôr kotlebovci predstavujú, je vulgárnosť. Ale tá je tiež schopná rozkladať štát. V tomto zmysle sú ohrozením, ale nie sú sami. Je to nepríjemné, ale keď si pozriete opozičných lídrov, tak to je jeden vulgárny človek za druhým. To je katastrofálna situácia, hovorí pre Denník S exminister vnútra Vladimír Palko.

Dostali sme sa do doby, kedy sme videli fyzické strety medzi prívržencami politických strán. Začína sa to podobať na weimarizáciu politickej scény. Ostane to tu alebo to odíde?

Tá weimarizácia človeka napadne, je to taký odstrašujúci pojem z dejín. Ale zase Slováci majú tendenciu, že neženú veci až tak do krajnosti ako niektoré iné národy. To, čo sa teraz deje u nás je síce nepríjemné a nebezpečné, ale nie je to niečo, čo by sme nezažili. V 90. rokoch takéto zrážky boli.

Nemusí to byť až také tragické, ale je to nebezpečné. Kotlebizmus je primitívny a pohráva sa hanebným spôsobom so symbolmi fašizmu. To je neúcta voči jeho obetiam. Neznamená to však, že ich voliči sú prívrženci fašizmu. Nechcem ich takto úplne ospravedlňovať, ale sú to skôr takí protestní voliči. Častokrát tí ľudia protestujú aj preto, lebo vidia dvojtvárnosť bojovníkov proti ‚fašizmu‘. Tým vadí akože fašizmus na Slovensku, pričom na Ukrajine mohla byť fašistická strana niekoľko mesiacov po Majdane riadnou súčasťou koaličnej vlády. Tam to nevadilo. Túto dvojtvárnosť ľudia vnímajú a protestujú proti tomu napr. podporou Kotlebu.

Obdobie začiatku 90. rokov bolo pre ľudí veľmi neisté. Pokiaľ vidíme aj dnes podobné prejavy, nie je to náznak toho, že bude horšie?

Neistota samozrejme bola, je otázne, prečo sa však pociťuje taká veľká aj dnes. Z ekonomického hľadiska na to až tak dôvody nie sú. Keď tak hodnotím tých 30 rokov, tak ma napadajú niektoré nepríjemné veci.

Máme 2 roky od zavraždenia Jána Kuciaka a jeho snúbenice a naplno beží proces s vrahmi. Verejnosť sa o to zaujíma. Tieto udalosti spôsobili pád politikov ako Robert Fico, Robert Kaliňák, úpadok Smeru. Bolo cítiť pred dvoma rokmi snahu po očiste spoločnosti. Samozrejme, bolo tam aj veľa prímesí, ktoré sa mi nepáčili. Ale v zásade som musel uznať, že nejaká snaha mladých ľudí o očistu tu je. Po dvoch rokoch však môžeme vidieť, že napríklad strana Andreja Kisku, ktorá má na kandidátke aktérov protestov z roku 2018, nevie na seba strhnúť väčšiu volebnú podporu.

Trošku mi to pripomína dianie po novembri 89, lebo vtedy sme zažívali veľkú katarziu a snahu očistiť sa od komunistickej minulosti. Pritom netrvalo dlho, bola to otázka mesiacov, a už sa dostavila taká blbá nálada a už tu bol mečiarizmus a všetko, čo s ním súviselo.

Tak mi napadá, ako keby naše obdobia vzopätia trvali veľmi krátko a máme dlhšie obdobia akejsi frustrácie, kedy sa nevieme tešiť ani z napredovania. Pričom Slovensko za posledných 100 rokov stále nejako napreduje.

Protesty, ktoré vidíme v uliciach, sú podľa ich organizátorov motivované obavou zo vzostupu fašizmu.

Nemyslím si, že hrozí nejaký návrat fašizmu. To, čo skôr kotlebovci predstavujú, je vulgárnosť. Ale tá je tiež schopná rozkladať štát. V tomto zmysle sú ohrozením, ale nie sú sami. Je to nepríjemné, ale keď si pozriete opozičných lídrov, tak to je jeden vulgárny človek za druhým. To je katastrofálna situácia.

Keď som sledoval tie posledné prieskumy verejnej mienky a veľký nárast OĽaNO, tak v tom vidím paradox. Ľudia, ktorí si veľmi žiadajú odchod Roberta Fica, ktorý skutočne zamoril Slovensko korupciou, ako keby viac dôverovali Matovičovmu vulgárnemu marketingu. Veria tomu viac, ako ľuďom, ktorí predstavovali marec 2018 a ktorí Fica naozaj zvrhli. Hovorím to ako človek, ktorý nie je voličom Kiskovej strany.

Matovič ponúka Slovensku priam obžerstvo jeho populizmom. Vidíme tie jeho ponuky s internetovým referendom, veď on ponúka referendum každý rok. Ponúkal v roku 2018 referendum o predčasných voľbách. OĽaNO malo o tom billboardy. Nefungovalo to. V 2019 spomínal, že treba referendum, nejakých 19 otázok. A teraz v roku 2020 zase hovorí o referende, tentoraz o internetovom. A ide to vždy do zabudnutia, pričom to nikomu neprekáža. Tu sa nevyžaduje nič seriózne, ponúkajú sa len emócie, ale na tom sa nedá riadiť štát.   

Matovič je však jedným z mála opozičných lídrov, ktorý je proti antikotlebovským protestom. Argumentuje, že tým voličov Kotlebu neodlákate.

To nie je charakteristické len pre Matoviča, to hovoria aj mnohí iní. Progresívci a kiskovci to nerobia. Sú asi jediní, ktorí búšia do toho fašizmu, pričom im ľahko možno vytknúť dvojtvárnosť, ktorú som spomínal. Aj iní ako Matovič hovoria, že proti kotlebizmu sa nesmie ísť s tým nálepkovaním. Matovič je akurát viac vulgárny.

Toto súvisí aj so stavom slovenského konzervatívneho kresťanského spektra, ktoré sa ako keby nechalo skorumpovať. Nie nutne v materiálnom zmysle, ale v tom duchovnom. Tam je toľko kresťanov, a Matovič im proste ponúkne víziu platu, mandátu a oni sú ochotní mlčať voči jeho vulgárnostiam, ktoré sú hrozné. A nie je to jediná politická strana, kde sa toho kresťania dopúšťajú.

Kresťania slúžia divným politickým lídrom a mlčia, keď sa správajú vulgárne, surovo, lživo. To je proste stav nášho kresťanstva.

Nedávno vyšla správa o trestnom stíhaní Michala Havrana za jeho prejav, mali sme tu stíhanie Milana Mazureka či Roberta Fica. Mal by naozaj v týchto veciach zakročiť štát?

To je jedna z najťažších otázok. Ale už roky hovorím, že nie som zástancom amerického prístupu, že trestne stíhať vás nemožno za žiadny výrok (okrem vyzývania na násilie). Ako žijeme v našom fyzickom životnom prostredí, máme aj nejaké duchovné prostredie. A keď každý si môže vykríknuť hocičo o hocikom, tak budeme žiť v špinavom duchovnom prostredí plnom odpadkov.

Nejaká hranica musí byť a ja si šírenie slobody prejavu nepredstavujem ako šírenie duchovných odpadkov. Skutočnou slobodu prejavu je právo hovoriť pravdu, bez strachu zo sankcie. Ale aj tu platí, že treba dodržiavať správnu formu. Nemal by existovať žiadny nepovolený pravdivý obsah, ktorý by sme nemali právo povedať, ale nejakú formu musíme dodržiavať.

Je to civilizačná otázka, preto je na ňu tak ťažko odpovedať. A keď ešte prebieha nejaká veľká zmena hodnôt, tak tam je veľmi ťažké určiť, že kedy má štát zasiahnuť proti nejakým slovným prejavom a kedy nie.  

Pre komunistov bol marxizmus vedecký. Keď ste sa vyjadrovali proti nemu, šírili ste pavedu, ktorú treba zakázať. Dnes je zase napríklad konzervatívcom jasné, že muž a žena majú iné chromozómy, a keď sa spraví operácia „na zmenu pohlavia“, tak pohlavie sa naozaj nezmení. Naopak, progresívcom je jasné, že týmto krokom k zmene pohlavia došlo. Nazývať muža preoperovaného na ženu stále mužom je preto pre nich najväčšia urážka. Nie je preto najlepšie v tejto hodnotovej anarchii zvoliť ten minimalistický, americký štýl?

Vo výsledku by sme ale žili na smetisku v duchovnom zmysle. Nezabúdajme, že vami spomínaná verzia slobody prejavu vedie k jeho zneužívaniu na legalizáciu najhorších foriem bohorúhačstva, pornografie, zobrazovania krvavého násilia virtuálneho i reálneho a podobne. Trúfam si povedať, že vieme odlíšiť neprípustné trestanie za vypovedanie objektívnej pravdy a uvádzanie faktov od vulgárností a urážok. Zoberme si teraz prípady trestného stíhania, ktoré ste spomínali.

Bol tam Mazurek, ale tú reláciu v rádiu som si ešte nestihol pozrieť, takže sa k tomu nevyjadrím. Prípad stíhania Fica považujem vyslovene za chybu a je dobre, že to bolo zastavené. Blahu stíhajú za propagovanie akéhosi komunistického odznaku, ale viem, že mal aj vyjadrenia, ktoré sú na hranici alebo za hranicou jáchymovskej lži. Pod tým sa myslí popieranie zločinov komunizmu. Mal výroky, ktoré naozaj podsúvajú, že komunisti nezabíjali ľudí, čo nie je jednoducho pravda. Preňho toto stíhanie bude podnet na to, aby sa zamyslel, akým spôsobom sa vyjadruje.

Potom je tu trestné stíhanie Havrana. Ten sa zase vyjadroval lživým spôsobom o kňazovi Kuffovi. To bolo ešte v čase, keď Kuffa nebol spájaný s Harabinom. Havran postavil svoje urážky na lži, že Kuffa je nejaký atavistický kresťan, ktorý nenávidí ženy a potrebuje bojovať za ich podmanenie. Poznám ho a viem, že to nie je pravda.

Ale nie som šťastný ani z tohto trestného stíhania, koniec koncov ani Kuffa si to neželal. Moja prognóza je, že u oboch, aj u Blahu aj u Havrana, bude trestné stíhanie zastavené. Ale faktom je, že diskusia o tom bude užitočná do budúcnosti. Ja si stále myslím, že v niektorých zriedkavých prípadoch by mal štát zasahovať. Ale štát by nikdy nemal trestať za hovorenie pravdy slušným spôsobom, čo sa bohužiaľ v demokratickom svete často deje.

Kritika, ale aj výsmech smerujú na Fica a Blahu aj preto, že to je strana Smer, ktorá tu 14 rokov, s krátkou prestávkou, vládne a zákony obmedzujúce prejav tvorili práve oni.

Áno, táto výhrada je do istej miery oprávnená.

Čo hovoríte na taktiku progresívcov, keď idú na mítingy ĽSNS a tých ľudí tam označujú za fašistov? Môže to mať nejaký efekt?

Myslím si, že sa toho už veľa nezmení. Druhá vec je, že tá symbolika kotlebovcov, s ktorou pracujú, je podlá, neúctivá voči mŕtvym. Strašiť však tým, že tu môže vzniknúť fašistický režim, to mi nesedí.

Môže tu vzniknúť vulgárna spoločnosť, kde vládne bezprávie. Nemusí to byť fašizmus, ale sú tu stále nejaké recidívy. Ako sme to zažívali za Mečiarovho režimu, tak podobne končí aj Ficov režim. To tu môžeme ešte zažiť, ale nie fašizmus, ako ho máme v učebniciach dejepisu. Ale treba pomenovať i progresívnych politikov a médiá. Progresívci sa chystali narúšať modlitebné stretnutie, ktoré Slovenský dohovor za rodinu mal organizovať pred prezidentským palácom. Hrozba narúšania však organizátorov primäla urobiť ho inde. Toto sú zase nebezpečné ľavicové spôsoby. A večné mediálne vydávanie odporcov Istanbulského dohovoru za ľudí, ktorým neprekáža týranie žien, je tiež riadna hanebnosť. A chcem sa zmieniť ešte i o tom, že u progresívcov je i tendencia označovať za fašistov nielen tých, čo idú na Kotlebov míting, ale i tých, čo idú na akcie, kde sa kotlebovci chcú len priživiť.  

Do konfliktu tzv. novej opozície a ĽSNS zapadá aj dianie po tom, čo došlo k útoku osadníkov vo Važci či v Richnave. Kiskovi boli vyčítané, že išiel do Važca a stretol sa s osadníkmi a nestretol sa s napadnutým. Nenaháňajú takto len Kotlebovi hlasy?

Do istej miery áno. Nechcem byť sudcom medzi týmito dvoma tábormi, pretože nepatrím ani do jedného z nich. Pozrite sa, keď boli v januári februári 2004 rabovačky Rómov, keď sa rabovali obchody na východe Slovenska, tak som zmobilizoval ministerstvo vnútra, ako sa patrí. A za niekoľko dní sme zjednali poriadok. Dokonca vláda vtedy nariadila, aby aj armáda asistovala v uliciach. A zabezpečili sme to veľmi rýchlo, dva dni boli nepokoje a tretí deň bol pokoj.

To že kotlebovci zjednajú nejaký poriadok, je ilúzia. Na to treba aj trošku odbornosti. Samozrejme, je chybou, keď tá liberálnejšia strana spoločnosti bojuje stále proti ‚fašizmu‘ a ignoruje utrpenie bielych, ktorí žijú v blízkosti osadových Rómov. Ten život je častokrát také dlhé tiché utrpenie. O tomto nehovoriť je tiež chyba.

Je to už pár rokov, čo ste navrhovali, aby sa robila nejaká štatistika rómskej kriminality.

Áno, presne o tomto som hovoril. Viete, ja som sa tým už zaoberal, keď som bol minister. Krátko predtým, než som sa tým zaoberal, tak za ministra Pittnera sa zrušilo mediálne oznamovanie, že páchateľ trestného činu bol bol Róm. Niečo iné je však to, že nevieme a nechceme vedieť ani súhrnné čísla. Ako budeme reflektovať vývoj kriminality, keď nebudeme vedieť, kto sú páchatelia?

Keď ten problém pretrvával a pretrváva stále, tak som navrhoval, aby bolo jasné, kto je za koľko násilia zodpovední, jednoducho to odmerajme.  

Teraz to Richard Sulík tiež navrhoval.

Áno. Najlepšie je, že táto štatistika v Amerike existuje. Koľko, ktorých činov sa dopúšťajú bieli, čierni, hispánci a ďalší. A nikto to tam nevidí ako problém. Robia sa aj štatistiky medzirasového násilia. A žijú s tým. Niektorí ľudia sa tomuto však strašne bránia. Brániť sa však akémukoľvek segmentu pravdy, je nebezpečné. Vedie to ku konfliktom.

Problémom dnešnej spoločnosti je, že tu chýba tretia sila. Sila, ktorá je konzervatívna, je na strane zákona a poriadku, a je proti politickej korektnosti. A je proti trestaniu slušného hovorenia pravdy. No a taká seriózna sila tu bohužiaľ nie je.

— Peter Števkov

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...