Na Slovensku neexistuje cenovo dostupné nájomné bývanie, upozorňuje združenie Budovy pre budúcnosť

Petržalka, Bratislava (Zdroj: SITA)

Na Slovensku de facto neexistuje cenovo dostupné nájomné bývanie v mestských a prímestských oblastiach, kde je alebo rastie dopyt po práci. Ako upozorňuje Občianske združenie Budovy pre budúcnosť (BPB), predstavuje to zásadnú prekážku mobility pracovnej sily. “Zároveň, pätina slovenských domácností má kvalitatívne nevyhovujúce bývanie, čo má merateľný vplyv na ich produktivitu a zdravie,” informovala riaditeľka občianskeho združenia Katarína Nikodemová s tým, že uvádzajú 1,5 až 2,9-násobne častejšie zdravotné problémy. Možnosť presťahovať sa za prácou a zabezpečiť si kvalitné a vyhovujúce bývanie podľa nej obmedzujú nízke príjmy a vysoké ceny bytov v cieľových lokalitách.

Nájomné bývanie je podľa BPB potrebné začať vnímať v širších súvislostiach, nielen ako sociálne bývanie. Jeho nedostatok totiž pociťujú nielen sociálne slabé skupiny, ale aj bežní pracujúci ľudia, ktorí veľkú časť svojich príjmov vynakladajú práve na bývanie. “Slovensko potrebuje razantne zvýšiť podiel cenovo dostupného, ale v zásade komerčného nájomného bývania, teda nájomných bytov, ktoré sú dostupné bez ohľadu na príjmovú či sociálnu situáciu nájomcu. Výsledkom by bolo zvýšenie mobility pracovnej sily, zvýšenie produktivity, ale aj ekonomický rozvoj spôsobený výstavbou týchto nových nájomných bytov,” uviedla Nikodemová.

Viac než 90 % bytov v SR obývajú ich vlastníci, družstevné byty kvázi nájomného charakteru majú podiel 3,5 % a nájomné byty iba 6 %, čo je hlboko pod priemerom európskych krajín. Horšie ako Slovensko v štatistikách nájomného bývania dopadli len krajiny strednej a východnej Európy – Chorvátsko, Litva a Rumunsko. Ako ukázala nedávna analýza Inštitútu finančnej politiky, domácnosti v krajinách západnej Európy oveľa viac uprednostňujú nájomné bývanie. Napríklad, v Nemecku býva “pod cudzou strechou” takmer 40 percent obyvateľov.

Podiel nájomného bývania na celkovom bytovom fonde v európskych krajinách sa pohybuje od 20 % do 60 %. Na Slovensku je podľa BPB reálne očakávať, že po naštartovaní výstavby by mohlo pribudnúť tisíc až dvetisíc nájomných bytov ročne. “V horizonte desiatich rokov to predstavuje asi 1,5-percentný podiel nájomných bytov na celkovom bytovom fonde. Ide teda o približne 15-tisíc bytov pre asi 30-tisíc ekonomicky aktívnych obyvateľov a približne rovnaký počet detí,” poznamenala Nikodemová.

Niektoré politické strany majú vo svojich volebných programoch zámery na výstavbu nájomných bytov. Podpora nájomného bývania sa stala jednou z hlavných tém kampane pred parlamentnými voľbami 29. februára. Zámery sa však podľa BPB líšia v tom, koľko a akých bytov by vedeli v najbližšom volebnom období postaviť a ako by ich financovali.

“Nastavenie spoľahlivého finančného modelu tak, aby bol pre štát aj samosprávy dlhodobo udržateľný, bude kľúčové. Dôležitá je však politická vôľa tento problém riešiť,” dodala Nikodemová. Existuje podľa nej viacero možných foriem podpory výstavby komerčného nájomného bývania, pričom tieto opatrenia sa dajú aj rôzne kombinovať.

— SITA

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter