Chromík: Články o pedofiloch boli poslednou kvapkou

Anton Chromík (Zdroj: facebook.com)

Potrat nie je riešenie pre ženy, ale proti nim, dnešná sexuálna výchova v školách je skôr sexuálny tréning a existujú niektoré veci, s ktorými by sme nikdy experimentovať nemali, hovorí v rozhovore pre Denník S Anton Chromík z Aliancie za rodinu.

Pán Chromík, je všeobecne známe, že máte 5 detí. Motivuje vás aj vaša rodina v tom, čomu sa venujete?

Určite áno, chcel by som, aby mali moje deti možnosť zažiť to, čo sme zažili my. A čo som najmä ja zažil u mamy a otca. Istotu a to, že som sa mal na koho spoľahnúť a že som mal to šťastie, že mi bola odovzdaná otcovská a materská láska. A to všetko z toho vyplýva, dnes sú ohrozenia také, že sa nestačí venovať samotnej rodine pre to, aby bola ochránená. Situácia vyžaduje, aby sme to isté robili aj vo verejnom priestore. Vnímam to ako úlohu nás mužov.

Nedávno neprešiel návrh SNS o sprísnení potratov. Čakali ste, že to takto dopadne?

V zásade čakal, keďže som videl až do kuchyne toho, akým spôsobom sa k tomu zákonu pristupovalo. Mal som istú nádej, ale bol som aj skeptický, nakoľko ten návrh bol od začiatku veľmi minimalistický, lebo nehovoril nič o tom, že by sa mali interrupcie obmedziť, ale iba dával žene väčšiu možnosť byť informovanou, a napriek tomu boli silné tlaky na vypustenie dobrých vecí nielen zo strany liberálov ale aj tých, ktorí sa volajú kresťanmi. Pre mňa to bol signál, že týmto nejde o úprimnú snahu vylepšiť legislatívu.

Vravíte, že ste videli až do kuchyne. Vy by ste teda ten návrh „uvarili“ inak, čo by ste pridali?

Poviem to otvorene. Vyzerá to tak, že stratégia ústupkov je nefungujúca. V skutočnosti priniesla iba to, že sa cítila posilnená druhá strana a predkladatelia boli označení za tých, ktorí sú nútení sťahovať nefunkčné a zlé návrhy. Konkrétne napríklad to, aby bol o interrupcii informovaný aj otec. Viete, je to pre mňa vyslovene dehonestujúce, keď mi niekto hovorí o rodovej rovnosti, o tom, že sa máme o deti starať rovnako, ale zároveň vraví o tom, že otec ani nemá právo vedieť, že jeho dieťa bude potratené. To kde sme? O akej rodovej rovnosti sa bavíme? Tu jasne vidieť, aký je to zneužívaný a ideologický pojem.

Našou stratégiou je dosiahnuť samotnú zmenu potratového zákona tak, aby sa zlepšil. Jednoducho, bezdôvodné potraty nemajú v 21. storočí čo robiť. Naše ženy a matky nemôžu byť odkázané na také riešenie, akým je umelý potrat. Lebo to nie je riešenie pre ženy, ale proti ženám. Samozrejme, porušením princípu života nie je, ak smrť dieťatka nastane v dôsledku liečby alebo záchrany života ženy.

Čo sa týka zvyšných prípadov ako napríklad chybná genetika či znásilnenie, tu by som chcel zdôrazniť dve veci. A to je to, že samozrejme rozumieme tomu, že spoločnosť ešte nedorástla do stavu, kedy by bola schopná prijať, že ani to dieťa nemôžeme potrestať za vinu otca a za zlo, ktoré spôsobil. Ak sa pozeráme na Západ, tam napríklad fungujú organizácie žien, ktoré si dieťatko splodené pri znásilnení nechali a vravia, že nemôžeme vyliečiť jednu traumu druhou traumou. Hovoria: „Nezneužívajte nás na obhajobu bezdôvodných potratov.“ To sú pre mňa naozajstné hrdinky.

Prejdime k Istanbulskému dohovoru, ktorý je tiež stredobodom vášho záujmu. Môžete našim čitateľom zhrnúť, v čom spočívajú hlavné výhrady Aliancie za rodinu?

To, čo nám vadí asi najviac je to, aký vyvoláva rozkol a vojnu medzi pohlaviami. Najnebezpečnejšia vec je tá, že tento dohovor vychádza z predpokladu, že medzi mužmi a ženami prebieha boj o moc. A muži podľa neho používajú násilie, aby v tomto súboji uspeli. Toto je v preambule skryté veľmi ľúbivými slovami. Ale, ak vychádzate z teórie boja, či už medzi triedami alebo pohlaviami, nikdy nemôže nastať spolupráca. Pre nás je normou a správnou premisou naopak to, že muži a ženy spolupracujú.

Problémov je samozrejme viacero. Ďalší, vychádzajúci z progresívnej módy, ktorá tu nastala, je ten, že chceme chrániť ženy a vlastne nevieme, kto žena je. Pokiaľ je totiž pohlavie určené len tým, kto sa ako cíti, skutočná žena v podstate nedostane žiadnu ochranu. Dohovor takisto vychádza z prezumpcie viny a teda, že k žene sa vždy pristupuje ako k obeti a k mužovi ako k násilníkovi.

Prichádza k narušeniu práva mlčanlivosti advokáta, zavádzaniu verbálnych či dokonca neverbálnych sexuálnych deliktov, ktorých dopady teraz ani nevieme odhadnúť a zadefinovať.

Celé to smeruje k tomu, aby sa zmenili úlohy mužov a žien a obrátili naopak. Zásah štátu do súkromia páru je enormný a to je niečo, čo nás vytáča. Štát má podľa dohovoru právo vstupovať do intímnej sféry muža a ženy a meniť ich úlohy v domácnosti. Rovnako má vstupovať do škôl, kde sa majú deti učiť o tom, že ak maminka robila v domácnosti toto a ocinko robil toto, tak je to zle. Je to sociálny experiment s veľmi vážnymi dôsledkami.

Dobre, čisto hypoteticky, ak by sa v Istanbulskom dohovore nenachádzali kontroverzné pasáže o gender ideológii, boli by ste za jeho prijatie?

Mohli by sme byť za, pokiaľ sa budú rešpektovať princípy rovnosti, rovnosti obetí. Ja som celkovo dosť kritický voči tomu, aby sa vyberala nejaká skupina pri ochrane pred násilím a nepozeralo sa na ostatné skupiny obetí. Pomoc obetiam by sa nemala triediť podľa motivácií páchateľa. Nevidím dôvod na to, aby sme prijali Istanbulský dohovor pri súčasnej ochrane, ktorú máme zakotvenú. My máme oproti iným krajinám dané legislatívne prostriedky na veľmi dobrej úrovni. Pre štáty, ktoré majú ochranu žien na nižšej úrovni, niektoré veci môžu byť inšpiráciou. Dohovor je však gender ideológiou prerastený aj procesne, napr. oprávneniami výboru GREVIO, čo má vplyv na suverénne rozhodnutia štátov. Ani preto by som ho neodporúčal prijať.

Nedávno ste iniciovali petíciu za zákaz propagovania pedofílie. Podpísalo ju vyše 20-tisíc ľudí. Zaujímalo by ma, čo bola posledná kvapka, prečo ste sa tak rozhodli.

Posledná kvapka bola séria článkov a rozhovor s učiteľom – pedofilom – uverejnený denníkom SME o tom, aké je to normálne, že pedofili sú fajn a že to automaticky neznamená, že zneužívajú deti. Vôbec nebolo prihliadnuté na to, že sa bavíme o veľmi vážnej diagnóze, ktorá je spoločensky nebezpečná a ktorej vážnosť nemôže byť takýmto spôsobom znižovaná. Teda akousi snahou o akceptáciu a empatiu, pretože jediným, kto si tú empatiu zaslúži, sú obete.

Povedzte mi, kto z vás by dal vedome na starosť svoje dieťa pedofilovi? Dobre, neznamená to, že vaše dieťa zneužije, ale my chránime svoje deti a napríklad, dávame im preventívne prilby na hlavy či pásy v autách aj pre situácie, ktoré sú menej pravdepodobné. A tu naopak pripúšťame riziko, ktoré žiadny normálny rodič podstúpiť nechce a nemieni. A teraz začne toto niekto verejne prezentovať? Máme pocit, že tu ide o otváranie Overtonovho okna.

Je nenormálne, že nejaký denník s celoštátnym záberom dokáže toto odprezentovať. To Overtonovo okno treba zavrieť, a preto sme žiadali od zákonodarcov, aby tak urobili. Ak sa začne o niečom skutočne „nepredstaviteľnom“ takzvane „diskutovať“ postupne sa nepredstaviteľné stáva možným a neskôr dokonca akceptovaným. Preto musíme ďalej bojovať.

Oni v podstate vychádzali z premisy, že pokiaľ pedofil dieťaťu neublíži, tak je vlastne všetko v poriadku a je to klasická sexuálna orientácia ako napríklad heterosexuálna.

Viete, je to desivé už len v kontexte toho, keď sa teraz odhaľujú všetky tie veci, ktoré sa týkajú práve skutočnosti, akým spôsobom funguje pornopriemysel. Pýtal sa niekto tých pedofilov na otázku, či niekedy pozerali detské porno? Každý jeden z nich, ktorý tak robil, je vinný zo zneužívania tých detí. Každý človek musí vedieť, kde nemôže pôsobiť. Tak ako napríklad slepému nedáme vodičák. Ale on nie je tým menejcenný, že ho nemá. Navyše, povedzme si otvorene, všetky činy vznikajú najskôr v srdci, nikde inde. Preto nenahovárajme si, že niečo nie je nebezpečné, keď je to iba v myšlienkach. Myšlienka, to je revolúcia a základ každého činu.

Poďme k politike, čo hovoríte na spojenectvo pána Hlinu s progresívcami, resp. na ich dohodu o neútočení?

Asi viete, že sme k tejto veci písali, keď sa začalo o tom nejako verejne hovoriť. O tejto dohode, ktorá by mala za následok prijatie registrovaných partnerstiev, výmenou za nejaké zlepšenie ochrany života.

My sme vtedy vyzvali predsedu Alojza Hlinu, aby jasne deklaroval to, že k takýmto obchodom nedôjde a aby sa od toho dištancoval. Bohužiaľ, z jeho strany došlo k ďalším útokom voči nám, ale nie k odpovedi na naše otázky. My sme žiadali, aby povedal, že do spojenectva s takým dôsledkom proste nepôjde.

Pýtali sme sa to s mandátom skoro milióna ľudí, ktorí boli na referende, a považovali sme to práve preto za dôležité. A táto výzva bola v dobrej viere, nedali sme mu ju preto, aby sme mu ublížili. Práve naopak, chceli sme uistiť ľudí, ktorí bol zneistení tou reportážou na Markíze, že KDH bude stáť na strane týchto hodnôt a že ich nikdy nepredá.

Či už za stoličku vo vláde, alebo za nejakú zhodu. Bohužiaľ, nedočkali sme sa odpovede, len obviňovania.

Akým spôsobom na vás útočil?

V prvom rade hovoril o tom, že budem kandidovať za Harabina, alebo teda, nech si aj teda kandidujem za Harabina. Potom tam bol ten rozmer, že šírime nenávisť. Trošku nás to zabolelo, lebo tieto naše princípy sú neobchodovateľné princípy Benedikta XVI., ktorý určite nešíril nenávisť, ale bol staviteľom mostov. Ochrana rodiny, manželstva, života, neznamená, že budujeme nenávisť, ale to, že milujeme rodinu.

Takže ste nechceli s Harabinom spolupracovať?

Aby ste rozumeli, Aliancia za rodinu je naozaj nadstranícka. A my sa držíme toho, že sa snažíme fungovať vždy tak, aby sme presadzovali hodnoty. Vieme potom predstúpiť pred každú stranu a sme ďaleko viac slobodní, ako keby sme sa prikláňali k určitému subjektu.

Neznamená to, samozrejme, že nemáme svoj názor. Ale znamená to, že sa zriekame toho istého verejného vyjadrovania, politického názoru, v prospech toho, aby sme mohli ďaleko jasnejšie brániť hodnoty. A preto túto podmienku v aliancii máme, pre našich členov, aj členov orgánov. Snažíme sa byť rovnako blízki ku každému, ktorý chce presadzovať tieto hodnoty.

V každom prípade podporujeme všetky dobré veci bez ohľadu na to, aká strana s tým príde. Vidno to vtedy, keď sme pekne pochválili všetkých, ktorí boli za uznesenie, ktoré jasne dávalo EÚ najavo, že si Slovensko nepraje, aby Únia pristúpila k Istanbulskému dohovoru. A podporujeme vždy všetky návrhy, ktoré môžu zlepšiť ochranu života, bez ohľadu na to, ktorá strana ich predloží.

Vraví sa, že ste sa nepohodli s farárom Mariánom Kuffom. Je na tom niečo pravdy?

Myslím si, že to, čo sa teraz deje vo verejnom priestore, či už z toho konzervatívneho spektra voči otcovi Kuffovi, je nešťastné. Mnohé z toho jednoducho nie je pravda a to robí zlú krv medzi nami. V tejto veci môžem povedať len toľko, že spoločný projekt Zastavme zlo z Istanbulu bol úspešný a bol taký preto, lebo na jeho čele stáli ľudia, ktorí reálne pomáhajú týraným ženám.

Treba uchovávať to, že sa nemáme za čo hanbiť. Sme katolíci alebo evanjelici, prejavujeme svoju vieru verejne a nehanbíme sa za to. Prejavujeme to v parlamente svojím hlasovaním. Keď biskup príde na zhromaždenie, ako sa stalo v utorok, a požehná tam všetkých, aby hlasovali dobre. To je v pohode a niečo, čo by sa malo diať stále.

Čo sa týka vašej Aliancie za rodinu, aké výzvy váš čakajú v budúcnosti?

Všetky nedokončené veci, ktoré nám tu na Slovensku ostali. A to je preto, lebo doteraz sa nám nepodarilo zlepšiť ochranu života, stále je tu zákon z čias komunizmu, doteraz jeden milión 350-tisíc usmrtených detí potratmi, to je niečo, čo musí skončiť. Lebo inak tento národ neprežije.

A samozrejme, nás očakávajú tie zápasy, ktoré budú ďalej pokračovať, to je nikdy nekončiaci boj. Nepodarí sa nám všetko vyhrať finálne.

Čaká nás to, akým spôsobom únia pristúpi k ID, ako tento zápas skončí pred súdnymi inštanciami EÚ, je to dosť veľa tém. Bude tu zápas o naše deti, keď sa nám budú snažiť dostávať do škôl oveľa viac rodovej ideológie a sexuálnej výchovy – resp. sexuálneho tréningu, to je lepší názov.

Očakávam zápas o chorých, o smrteľne chorých. O eutanáziu. Tieto témy sa budú otvárať stále častejšie a častejšie, lebo to bude ekonomicky výhodné týchto ľudí „skartovať“.

Keď už sme pri eutanázii, viete si predstaviť situáciu, kedy by bola asistovaná samovražda akceptovateľná?

V skutočnosti si neviem predstaviť takú situáciu, keďže dnes v rámci paliatívnej starostlivosti dokážeme odstrániť fyzickú bolesť skoro úplne. Nepoznám v tomto smere situáciu, kedy by tá bolesť bola nezastaviteľná, skôr tá bolesť vychádza z tých pocitov opustenosti, lebo tam nie je láska. Človek, ktorý má okolo seba rodinu a lásku, by o niečo také asi nepožiadal. Opakujem, dnes je kvalita liečby úplne inde.

Takže pokrok v medicíne poskytuje menej dôvodov na eutanáziu, nie viac?

Oni síce hovoria, že ich je viacej, pretože človeka viete teraz zachrániť až príliš často. Výmena orgánov a prístroje. Tým pádom smrť sa dá oddialiť veľmi výrazne. Je tiež pravda, že tu nehovoríme o takomto spôsobe, ale o tom, že dnes sa eutanázia dosahuje aj tým, že toho človeka vyhladujú a umrie na vyhladovanie alebo dehydratáciu. A to už nie je prirodzené, teda prísne vzaté „prirodzená“ je, ale spôsobili ste ju tým, že ste mu odopreli stravu alebo tekutiny. Ak by ste človeka zavreli do pivnice bez jedla a tekutín boli by ste odsúdení za úkladnú vraždu. Rovnako sa také niečo nemôže diať v nemocniciach.

Niečo iné je povedať si, že tá liečba je už neúčinná a smrť neodvratná a odstupujeme od nej, lebo nemá význam a poskytujeme človeku už len tie základné veci: utišovanie bolesti, stravu a tekutiny, ak je schopný ich prijímať. A ostatné nechávame na prirodzený priebeh vecí. To nie je eutanázia, ale rešpektovanie prirodzeného konca života.

Je za istých okolností nemorálne život naopak predlžovať? Povedzme, ak spejeme k transhumanizmu, teda umelým orgánom či nanotechnológiam biologickej povahy a podobne?

Viem si to predstaviť, lebo tam už ide o to, aby ostal človek človekom. A ľuďom patrí smrť, v nejakom čase. To nie je neprirodzený proces a ani náš koniec. Zároveň to nie sú veci z vedecko-fantastickej literatúry, veď orgány sa naozaj čím ďalej častejšie vymieňajú a stáva sa to realitou. Existujú však aj niektoré veci, s ktorými by sme nemali experimentovať, ako napríklad transplantácia pohlavných orgánov alebo mozgu. Proste musíme si chrániť ľudskosť. A človek by mal odísť vtedy, keď nadišiel jeho čas.

Hovorí sa, že v jednote je sila. Máte kontakty na podobné organizácie v zahraničí?

Určite áno, spolupracujeme s rôznymi organizáciami. Najčastejšie sú to ľudia, ktorí sledujú situáciu v Bruseli, ďalej sú to partneri, ktorí nás oslovujú kvôli pomoci a vnímajú príbeh s Istanbulským dohovorom ako veľmi úspešný. V podstate žasnú nad tým, čo sa na Slovensku podarilo. Ale podarilo sa to aj v Čechách a tam išli ešte ďalej, zobrali to do rúk odborníci, ktorí hovoria o tom, že ID je proste scestný. Sú tu príklady z Bulharska, kde ústavný súd odmietol Istanbulský dohovor, pretože ženy nie je možné chrániť bez toho, aby vedeli, kto ženou je.

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...