Znárodňovanie? Škodlivý nápad, lacnejšie energie by neboli. Ekonóm hodnotí plán kotlebovcov, ktorý nevedia vysvetliť

Marian Kotleba (Zdroj: SITA)

ĽSNS pod vedením Mariana Kotlebu by chcela na Slovensku po voľbách znárodniť strategické podniky. Aspoň to strana tvrdí vo svojej predvolebnej kampani. Podľa ekonóma Martina Vlachynského by plošné znárodňovanie malo katastrofálne dôsledky.

Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) tvrdí, že by navrhované znárodnenie strategických podnikov nebolo pre Slovensko vôbec výhodné, lacné a dokonca ani prospešné pre ceny energií, ako tvrdia v strane ĽSNS.

„Všeobecne považujem štátne podniky za nevýkonné z viacerých dôvodov. Pretože sú riadené byrokraticky, politickými nominantami s výhľadom len na veľmi krátke obdobie,“ uviedol Vlachynský pre Denník S.

Plán kotlebovcov

Akým spôsobom by ĽSNS chcela po voľbách znárodňovať strategické podniky na Slovensku? Od hovorcu, ktorým je najnovšie bývalý spevák nacionalistickej kapely Biely odpor Ondrej Ďurica, sme dostali len veľmi stručnú odpoveď.

„Pre ĽS-Naše Slovensko je kontrola štátu nad strategickými podnikmi dôležitá téma. Z taktických dôvodov však zatiaľ nebudeme konkretizovať a prezrádzať detaily. K téme sa bližšie vyjadríme v budúcom roku. Ďakujeme za pochopenie a trpezlivosť,“ uviedol Ďurica v odpovedi pre Denník S.

Inými slovami, kotlebovci zatiaľ nie sú schopní vysvetliť, ako by tento zásadný zásah do hospodárstva robili. Plagátmi o znárodňovaní strategických podnikov je však ozdobené celé Slovensko.

Neefektívne fungovanie a súdne spory

Ekonóm Vlachynský tvrdí, že tvrdé a nekompromisné znárodňovanie strategických podnikov spôsobom, akým to robili za totality komunisti, by viedlo k súdnym sporom, ktoré by Slovensko pravdepodobne nevyhralo. A aj keby, tak by sa tým medzinárodne izolovalo, pretože by takýto krok odradil ďalších zahraničných investorov.

„Investori by sa bránili a pravdepodobne úspešne. Okrem toho, takéto (štátom kontrolované) podniky nie sú väčšinou schopné fungovať efektívne. Vidíme to nakoniec pri železniciach alebo pri pošte. Myslím, že s blížiacimi sa Vianocami si zase veľa ľudí pripomenie, že slovenská pošta funguje na princípe ako fungovala v 19. storočí. Prenikanie inovácií do takýchto štruktúr v štátnych podnikoch je strašne pomalé, skostnatené,“ vysvetľuje ekonóm svoj postoj k štátnym podnikom.

Znárodnenie neznamená lacnejšie energie

Dôležité podrobnosti o znárodňovaní si kotlebovci zrejme nechávajú na poslednú chvíľu pred februárovými voľbami. Z bilbordov však v predvolebnej kampani hlásajú, že znárodnením strategických podnikov by dosiahli nielen ich návrat pod kontrolu štátu, ale aj zníženie cien energií. Tá však nezávisí iba od štátu, ale aj od trhov. V prípade, že by aj došlo k zníženiu ceny energií, tak by štát musel toto zníženie nejak kompenzovať dotáciami.

Ekonóm navyše pripomína, že ceny energií sú už dnes regulované a štát má prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) dosah na určenie maximálnej ceny za energie a má významný podiel aj v energetických podnikoch.

Martin Vlachynský, ekonóm (Zdroj: INESS.sk)

„Cena za elektrinu ako komoditu je určovaná burzovou cenou a tú nemáme ako ovplyvniť, pretože ropa aj plyn k nám prichádzajú zo zahraničia. Nemáme vlastné zdroje, takže v tomto prípade musíme tieto ceny rešpektovať. Takisto aj trh s elektrinou. Sme prepojení s ostatnými štátmi, nie sme nejaký osamelý ostrov,“ vysvetľuje Vlachynský.

Nič nie je zadarmo

Odborník varuje, že v prípade, ak by došlo k zníženiu cien pod trhové ceny, tak sa to začne prejavovať zhoršovaním kondície daného podniku a po pár rokoch sa to negatívne odrazí na nedostatku zdrojov, inovácií v technológiách a podobne. Navyše by na takéto zníženie ceny za energie musel doplácať štát.

Tým, že umelo znížite cenu, tak niekde vznikne diera a tú treba zaplátať alebo vám po pár rokoch vybuchne, pretože začne generovať skrytý dlh a potom už nie je moc na výber. Buď sa to zaplatí nejakou záchranou podniku alebo nejakou dotačnou schémou, ktorá bude straty dopĺňať z iných zdrojov. Čiže zaplatilo by sa z jedného alebo druhého vrecka,“ povedal Vlachynský.

Na otázku Denníka S, či by bolo možné, aby Slovensko odkúpilo v strategických podnikoch väčšinové podiely ekonóm uviedol, že by šlo o rádovo niekoľko miliárd eur. „Mohla by to byť suma, ktorá by znamenala možno polovicu alebo tretinu jednoročného rozpočtu SR, čo sú gigantické zdroje. Jasné, mohli by si na to požičať, zadlžiť sa, ale investovať zdroje do niečoho takého považujem za vyhodené peniaze, pretože tým len pribudnú neefektívne politicky spravované podniky, ktoré v realite občanom nič nedajú,“ vraví Martin Vlachynský.

Odborník dodáva, že znárodňovanie strategických podnikov, ktoré zatiaľ bez bližších podrobností navrhuje ĽSNS vo svojej predvolebnej kampani, je pre Slovensko ekonomicky doslova škodlivý nápad.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...